Uväznená medzi dvoma svetmi

Túto poviedku som začala písať už dávno, a len teraz som sa znovu k nej dostala, trošku z editovala a pridávam Vám ju sem verte mi že neostane takto budem ju písat dalej

1. kapitola – Poznanie

Vždy som vedela, že nepatrím medzi ľudí. Kvôli tomu kým som, kým je môj otec. Celý život nás učili poslušnosti, len môj otec ma učil inak. Chcel, aby som sa sama rozhodovala. Nepočúvala slová ostatných a zastávala si svoj názor. Preto ho vyhostili, uväznili. Mysleli si, že je pre nich nebezpečný. Ostala som sama v nebi a znášala neustále komandovanie, pričom som začínala mať pochybnosti či všetky rozkazy, ktorých sa musíme pridržiavať, boli správne a pre dobro. Musela som držať jazyk za zubami, až do jedného dňa, keď som to už nedokázala znášať a vzbúrila sa. Preto som padla a neľutujem to.
* * *
Blesk preťal zatiahnuté nebo mestečka Ravenna v Texase. Mladá bruneta stále pri svojom novučičkom čiernom Ferrari a rozhliadala sa okolo. Sťažka si vzdychla. Bola znechutená svojim životom a všetkým čo sa okolo dialo. Oblohu znovu osvetlil blesk a pomaly začali padať prvé kvapky dažďa. Jemne bubnovala nechtami po kapote auta a čakala na svoju kamarátku. Pomaly, ale isto jej už dochádzala trpezlivosť.
„Sakra, kde toľko trčí,“ zanadávala si pre seba.
Dážď zosilnel a zmenil sa na poriadnu letnú búrku. Bruneta sa otočila smerom k obchodu s oblečením, kde jej kamarátka trávila poslednú hodinu. Ona nebola na obrovské nákupy, tak ju radšej čakala vonku, ale to čakanie bolo pre ňu nočnou morou. Vždy, keď bola sama premýšľala, o svojej minulosti a o všetkom čo prežila. Len jediná osoba vedela kto je v skutočnosti. Dúfala, že tento svet sa zmení v lepšie, ale každým dňom sa rútil do záhuby. Počula zvuk zvončeka na dverách obchodu. Otočila sa.
„No konečne,“ zašomrala si brunetka.
„Ale Lia, však vieš aká som, ja a nakupovanie,“ zasmiala sa čiernovláska.
Lilliana zagúľala očami a mlčky nasadla do auta. Dnes nemala náladu na žarty. Niečo jej vo vnútri našepkávalo, že sa stalo niečo zlé. Niečo čo zmení životy všetkých ľudí na zemi. Zahľadela sa do diaľky a spomienkami zablúdila k svojmu otcovi.
„Keby si tu bol, aby si mi povedal čo mám robiť,“ šepla.
Čiernovláska si sadla na sedadlo spolujazdca a upriamila svoj pohľad na kamarátku.
„Lia, deje sa niečo?“
Nereagovala. Časy sa zmenili. Démoni sú silnejší ako kedykoľvek predtým a predstava, že by sa im podarilo oslobodiť jej otca ju mrazila.
„LIA!,“ oslovila ju ráznejšie.
„Mám zvláštny pocit Raven, to je všetko,“ šepla ticho.
Nechcela svoju kamarátku, vlastne nevlastnú sestru, zaťažovať svojim pocitmi. Už od mala poznala všetky jej tajomstvá, ale teraz to bolo iné. Musela ju chrániť pred všetkými a hlavne pred nebom a peklom. Chvíľu iba tak sedeli, keď sa Raven znovu ozvala.
„Lia? Má to niečo do činenia s tvojím skutočným otcom?“
Lilliana si povzdychla. Raven vždy vedela, na čo, respektíve na koho myslí. Sú to už roky čo nepočula o svojom otcovi, až do chvíle, keď sa na Zemi objavila Lilith. Snažila sa ju všemožne zastaviť. Hoci mala svojho otca nadovšetko rada a veľa ju v živote naučil, nechcela, aby ho niekto oslobodzoval. Znovu by to prinieslo iba vojnu medzi anjelmi a démonmi. Pre Lillianu bolo zvláštne, že o Lilith posledné dni vôbec nepočula a to si dávala pozor, aby mala vždy informácie.
„Lia, vráť sa späť na zem. Čo sa deje?“
Lilliana iba mlčala, hoci vedela, že jej to nevydrží dlho.
„No tak Lia, vyklop to. Za koho ma máš? Dobre ťa poznám, viem keď sa nad niečím trápiš viac ako je to potrebné.“
„Vieš Ravi, obávam sa, že sa niečo udialo. Niečo kruté, čomu som mohla zabrániť.“
Raven chytila svoju kamarátku za rameno.
„Nie všetko čo sa deje vo svete je tvoja vina, Lia. Vďaka tebe som zistila v akom svete to skutočne žijeme. Nežijem v tom, že príšery sú iba rozprávky. Všetko je skutočné. Viem, že tebe jedinej môžem povedať o tom, čo sa pred rokmi stalo.“
Lilliana sa na ňu začudovane pozrela. Tieto slová od nej počula po prvýkrát a nepáčili sa jej. Pozrela sa na Raven.
„HOVOR!!!,“ prikázala.
„Vieš, bolo to po mature a ty si bola na pár dní preč. Vtedy som tomu neprikladala veľký význam, pretože sa to stalo aj iným, ale po tom, ako viem čo sa navôkol deje, nebolo to nič obyčajné. Všetci sme šli do lesa za mestom, že oslávime koniec školy a tak. Všetko bolo v pohode, keď sme od jazera začuli hlasy. Keď sme tam prišli nikto tam nebol. Všetko sa zdalo v poriadku, ale jedno dievča v ten večer zmizlo. Ostatní hovorili, že veľa pila a utopila sa v jazere, ale Julie taká nebola, sama to dobre vieš. Všetci to vzdali, že ju už nenájdu, ale ja som vedela, že žije. Neviem prečo, ale niečo mi našepkávalo, že niekde blúdi a potrebuje pomoc. . .“
Raven sa na chvíľu odmlčala. Ťažko sa jej na tieto chvíle spomínalo. Julie bola jej najlepšia kamarátka zo školy.
„Počula som nejaké historky o tom, čo sa stalo Julie, ale všetky sa mi zdali zvláštne. Také nereálne. Raven, povedz mi čo sa jej stalo. Keď som ju potom videla, zdala sa mi, akoby zažila niečo príšerné.“
Raven sa zhlboka nadýchla a pokračovala:
„Po pár dňoch sa vrátila domov akoby sa nič nestalo. Odmietala hovoriť o tom kde bola a čo sa stalo, ale ja som videla aká je zničená. Trvalo dosť dlho keď sa konečne rozhovorila, ale bolo už neskoro na to, aby sme jej pomohli. Po pár týždňoch, keď som sa s ňou rozprávala mi začala hovoriť tie veci o apokalypse. Najskôr som si myslela, že si vymýšľa, ale potom si mi o tom povedala aj ty a . . .“, odmlčala sa.
„A čo? Raven hovor,“ naliehala na ňu.
„Hovorila mi o jednej žene, ktorá jej toto rozprávala. Chce vypustiť Lucifera, aby mohol dokončiť čo ona začala.“
Lilliana sa zhrozila. Nesmie sa to stať.
„Ako vyzerala? Opísala ti ju?“
Naliehala na Raven ešte viac. Musí zistiť, čo sa to do pekla deje. Jej inštinkty jej hovoria, že je už neskoro, ale na čo? Je toľko vecí, ktoré sa môžu udiať. Apokalypsa sa už začala. Ten muž, ktorého videla v pekle. Nikdy by si ani len nepomyslela, že obyčajný človek, spustí začiatok konca sveta. Vtedy mu neprikladala žiadnu dôležitosť, v pekle bol duša ako každá iná, mučená duša. Ale zlomili ho. A vtedy sa to začalo. Lilliana mala pred očami obraz trpiaceho muža so zelenými očami. V kútiku duše mu túžila pomôcť, ale nemohla. Nemala to práve zasahovať do pravidiel pekla. Lilliana mierne potriasla hlavou aby sa vrátila do reality. Raven na ňu uprene pozrela. Poznala svoju kamarátku a vedela, že nie je v poriadku.
„Lia, čo sa deje???“
„Odpovedz mi na otázku Ravi, je to dôležité.“
„Bola to blondína, s modrými očami, asi taká vysoká ako ty. To mi povedala Julie. Nepoznám nikoho, kto by sa hodil na jej popis.“
Lilliana zmeravela.
„Ale ja áno Raven. Je to LILITH.“
„Tá démonka, čo sa pokúša oslobodiť tvojho otca?“
„Presne tak. Mám obavy, že sa jej to podarilo.“
„Nemyslíš, že tvoj otec by ťa kontaktoval? Predsa je to tvoj otec hoci je aký je.“
„Neviem. Celé roky bol zamknutý a ani neviem či sa zmenil a či na mňa myslieva. Musím nejako zistiť čo sa deje. V poslednej dobe je strašne ticho. Ticho pred búrkou.“
Poslednú vetu povedala takmer nepočuteľne. Bolo to viac menej pre seba, pretože začínala mať pocit, že jej otec je už na slobode a vojne sa už zabrániť nedá. Povzdychla si.
„Raven, musím niekoho nájsť. Ty choď domov a počkaj na mňa.“
„NIE!!! Idem s tebou. Môže sa ti niečo stať. Lil . . .. Tá démonská mrcha ti môže ublížiť.“
„O mňa sa neboj.“
„Nikam nejdem Lia,“ povedala rázne.
„Bože, prečo si taká tvrdohlavá. Keď budeš so mnou sa ti niečo môže stať.“
„Moje posledné slovo je NIE, Lilliana budeš ma domov musieť premiestniť, alebo odvliecť násilím ale ja NIKAM nejdem,“ zvýšila hlas Raven.
Lilliana si povzdychla. Vedela, že sa nemá cenu s Raven hádať. Iba jediný človek jej môže teraz pomôcť.
„Tak dobre, ale nie tu. Musíme ísť niekam, kde je to bezpečnejšie.“
Lilliana naštartovala a vyrazili. Celú cestu mlčala. V hlave sa jej odohrávali hororové scenéria, toho čo sa už mohlo udiať. Zabočila na lesnú cestičku za mestom.
„Lia, kam to ideme?“
„Mimo mesta. Musím sa s niekým porozprávať.“
„Ale tu nás ani živá duša nenájde.“
„On áno.“
„Kto je ON?“
„Niekto, kto v tomto momente vie o mnoho viac ako ja. Aspoň v to dúfam.“
Lilliana zastavila pri obrovskom dube a ticho vystúpila. Raven ju nasledovala, ale nepovedala nič.
„Rav?“
„Áno?“
„Zostaň na chvíľu pri aute.“
„Prečo? Čo sa deje?“
„Iba tam počkaj prosím.“
„Odpovedz mi.“
Lilliana sa zhlboka nadýchla. Nemala najmenšiu chuť vysvetľovať, čo sa práve chystá spraviť. Nikdy nechcela žiadať o pomoc v tejto veci, ale bola už bezradná.
„Idem privolať jedného z nás,“ odvetila Lilliana a odvrátila sa.
Raven sa iba ticho pobrala späť k autu a sledovala svoju kamarátku. Lilliana si vzala do rúk amulet, ktorý nosila už od mala na krku. Bol v tvare anjelských krídel, ktoré zdobili ónyx. Na zadnej časti amuletu bolo napísané –Aj keď to bolí, neboj sa obety- Dostala ho od otca, aby ju ochraňoval pred všetkým a hlavne, keď pri nej nebude. Lilliana zatvorila oči a s amuletom v rukách v mysli privolávala toho, koho potrebovala. –Castiel volám ťa, ja Lilliana, princezná neba a pekla ťa žiada o pomoc.- Po chvíľke otvorila oči a čakala. Dúfala, že príde, aj keď vedela, že jeho jediného môže žiadať o pomoc. Pomaly začala kráčať k Raven. Zlyhala. Ak by ju počul, bol by tu. Odrazu sa spustila víchrica a nebo preťal blesk. V diaľke zazrela postavu, ktorá sa s nim približovala.
„Kto je to?“ spýtala sa Raven.
„ON,“ šepla ticho Lilliana.
Muž v baloňáku k nim pristúpil a šepol:
„Volala si ma?“
Lilliana sa usmiala. Podarilo sa jej to.
„Ďakujem, že si prišiel. Nežiadala by som ťa o pomoc, keby to naozaj nebolo nevyhnutné, ale už poslednou dobou, neviem čo sa deje. Lilith som stratila z dohľadu a mám zlé tušenie. Neviem čo sa deje a vytáča ma to.“
Pozrel sa na ňu ale nehovoril nič. Z očí jej sálalo zúfalstvo a túžba vedieť pravdu. Náhle sa ozvala Raven.
„Lia, kto je to?“
„To je Castiel, môj ujo,“ šepla ticho a znovu sa k nemu otočila.
„Takže čo sa deje? Koľko pečatí zostáva?“
Chrlila na neho otázky, ale žiadnej odpovede sa nedočkala.
„CASTIEL JA CHCEM ODPOVEĎ!!!!,“ zvrieskla.
Vytáčalo ju, s akým pokojom tam pred ňou stojí a mlčí. Obávala sa toho najhoršieho. Dobre ho poznala. Ako jediný jej pomáhal, keď otca uväznili.
„Je voľný,“ šepol Castiel pozerajúc do zeme.
„Asi som zle rozumela. ZOPAKUJ MI TO!!!“
„Už nezostáva žiadna pečať Lilliana. Tvoj otec je voľný.“
„Takže Lilith je mŕtva? Kto ju zabil? Ako? Cass prosím nemlč. Dobre vieš, čo teraz bude nasledovať. Musíme ho zastaviť.“
Do očí sa jej nahrnuli slzy. Bolelo ju, že práve ona musela toto povedať, ale bolo to tak. Pre celý svet bol jej otec nebezpečný. Ktovie čo už stihol napáchať. Raven ju tuho objala.
„Shhh, to bude dobre Lia. Uvidíš.“
„NEBUDE RAV. NECHÁPEŠ TO? APOKALYPSA SA ZAČALA. VOJNA SA ZAČALA. NEDOKÁZALA SOM LILITH ZASTAVIŤ,“ zvrieskla Lilliana a vytrhla sa z Raveninho náručia.
„Lilith nebola sama. Pomáhala jej Ruby. Využila Sama. Omotala si ho okolo prsta,“ povedal Castiel.
„Kto do pekla je Sam?“
„Nepočula si o Winchesterovcoch?“
„Mala by som?“, odvrkla Lilliana.
„Sam a Dean Winchesterovci. Sú to lovci. Dean bol v pekle a všetko toto začal. Nehovor mi Lilliana, že si nepočula o mužovi, čo začal apokalypsu?" na chvíľu prerušil svoje rozprávanie, no znovu pokračoval, " A ešte Sam. Keď tu Dean nebol, Ruby si ho omotala okolo prsta, oblbla ho, nahovorila mu všeličo, len aby bol na jej strane a nakoniec sa jej podarilo presvedčiť ho, aby zabil Lilith. Dean prišiel neskoro. Ktorý vedel, že Lilith je posledná pečať.“
Lilliana iba na neho nechápavo pozerala. Mlčala. Nenachádzala vhodné slová, ktoré by vyjadrili ako sa cíti. Zrazu padla na kolená.
„Mala som mu pomôcť,“ šepla ticho.
„Komu? Tvojmu otcovi sa nedá pomôcť. Chce pomstu. A ani ty mu v tom nezabrániš.“
„Nie jemu. Tomu mužovi. Videla som ho v pekle, ako ho denno-denne mučia, ako to znáša, ako sa vysmieva Alistairovi, že ho nikdy nezlomí, ale zlomil. Castiel, mohla som mu pomôcť. Dostať ho z tadiaľ skôr ako sa toto všetko začalo.“
„Nemohla si vedieť, že to bude práve on.“
„Ale to ma tiež neospravedlňuje.“
„Pozri, teraz sa už čas nedá vrátiť späť. Musíme spraviť všetko preto, aby sme apokalypsu zastavili. A tiež Lilith a Ruby.“
Lilliana sa na neho začudovane pozrela.
„Ako to, že Lilith žije? Hovoril si, že ju Sam zabil.“
„Obe boli mŕtve, ale tvoj otec ich priviedol späť. Teraz mu slúžia. Ruby sa snaží získať Samovu dôveru späť.“
„To mi ešte tak chýbalo. Musíme varovať Winchesterovcov,“ vyhŕkla zo seba Lilliana.
Raven iba ticho stála a počúvala. Vedela, že im nebude takmer žiadnou pomocou, ale chcela to iba vyskúšať.
„Môžem vám nejako pomôcť?,“ ozvala sa ticho.
Lilliana a Castiel na ňu pozreli, ale nevraveli nič.
„Ja viem, že som iba obyčajný človek a nemám žiadne z tých vašich schopností, ale chcem vám pomôcť. Svet, v ktorom žijem sa rúti do záhuby a ja sa nechcem iba tak nečinne prizerať.“
„Rav, pozri. Nevieš si predstaviť s čím máme do činenia. Je to príliš nebezpečné.“
„Tak čo teraz? Iba ma tu necháš a ty pôjdeš zachraňovať svet? Vyhoď si to z hlavy, pretože ja ťa nikam nepustím, nie ak ma nevezmeš so sebou.“
Lilliana si sťažka povzdychla. Poznala Raven a vedela, že ju nič neodradí o toho, aby išla s ňou. Musí riskovať a zároveň sa snažiť ochrániť ju. Siahla do vrecka a vytiahla náramok. Nebol ničím zvláštny, aspoň na prvý pohľad. Bol vyrobený z obyčajných bavlniek, posplietaný do ornamentov. Podala ho Raven.
„Môžeš ísť so mnou pod podmienkou, že tento náramok budeš nosiť a nikdy ho nezložíš. Sľúb mi to.“
Raven sa na ňu začudovane pozrela. Vzala náramok a priviazala si ho.
„Ten náramok ťa bude ochraňovať, ale jedine ak ho budeš nosiť, inak je bezcenný,“ šepla Lilliana.
„Ako ma môže ochraňovať?“
„Použila som svoju silu, aby som ho premenila na niečo viac.“
Otočila sa späť ku Castielovi a povedala:
„Cass, povedz mi všetko čo vieš, čo vedia tí lovci.“
„Tak vedia to čo my, takmer.“
„Ako to myslíš takmer?“
„Nemajú ani tušenia, že Lucifer má dcéru, ktorá sa snaží otca zastaviť. Dostal som rozkať vytiahnuť Deana z pekla, pretože Nebo má pre neho prácu. Odvtedy sledujem každý ich krok.“
„Kde sú teraz?,“ vyhŕkla Lilliana.
„Sú tu v Ravenne. Bol som s nimi, keď si ma volala.“
„Zaveď ma za nimi!“
„Nemyslím, že je to dobrý nápad. Myslíš, že ťa budú počúvať, keď im povieš kto si?“
Lilliana zagúľala očami.
„Za koho ma máš Castiel. Nemám v úmysle povedať im kto som. Budem lovkyňa, ktorá im chce pomôcť. To je všetko.“
„Si rozumná Lilliana, ale pamätaj, všetka lož sa raz odkryje a potom to bude iba horšie.“
„Pozri, nemám inú možnosť. Ani by sa so mnou nebavili, ak by som im povedala kto som. Takže ak nemáš nejaký iný plán tak táto vec je uzavretá.“
„Fajn. Takže poďme za nimi,“ šepol Castiel a už sa chcel premiestniť.
„Počkaj!,“ zasmiala sa Lilliana, „Raven je človek. Nasadni do auta a pôjdeme tam pekne ľudským spôsobom.“
Všetci traja nastúpili a vydali sa k baru, kde si lovci pochutnávali na večeri.
* * *
Dean sedel za stolom v krčme Devil in Disguise a čakal na svojho brata, ktorý mal každú chvíľu doniesť niečo na zahasenie smädu. Keď sa Sam vrátil, zbadal, že sú už iba dvaja.
„Kde je Cass?“ spýtal sa podávajúc bratovi pohár s whisky.
„Povedal, že musí niečo vybaviť, spravil „puf“ a už ho nebolo,“ odvetil Dean krčiac plecia.
„Divné. Nikdy len tak nezmizne.“
„On sa vráti.“
Skôr ako to stihol dopovedať stál pri ňom Castiel aj s dvoma nádhernými mladými ženami. Dean si obe premeral od hlavy až po päty a slastne sa usmial. Prvá bola brunetka. Pri pohľade na jej tvár zalapal po dychu. Pozerali sa na neho dve jasno zelené oči jablkovej farby. Skúmavým pohľadom prehodnotil každý centimeter jej tela. Od hriešne kučeravých čokoládovo-hnedých vlasov až po dlhé štíhle nohy. Zrak mu spočinul na amulete, ktorý dotváral jej dekolt. Lilliana si prekrížila ruky na prsiach a pozrela sa na Deana.
„Hej kovboj. Oči mám o level vyššie,“ odvrkla.
Bola zvyknutá na takýto prístup, ale neznášala byť predmetom skúmania. Cítila sa ako laboratórna myš, ktorú chystajú na pokus. Dean odtrhol oči od amuletu a šibalsky sa usmial.
„Pekný prívesok.“
„Mám ho od otca.“
„Je naozaj pekný,“ usmial sa Dean, neodtrhajú od amuletu oči.
„Ďakujem.“
Ticho poznamenala Lilliana a pozrela sa do zeme. Nechcela myslieť na to čo jej otec práve robí. Bolelo ju poznanie, že otec je vonku. Nemalo sa to stať. Náhle Lilliane prebehol mráz po chrbte. Skrížila si ruky na prsiach a povzdychla si. Celá sa triasla. Tuhšie si ovinula ruky okolo tela, ale nič nepomáhalo. Mala strach. Odkedy jej Castiel povedal, že jej otec je voľný, nemohla sa zbaviť pocitu, že sa deje niečo strašné práve vďaka jej otcovi.
„Lia si v poriadku?,“ pozrela na ňu ustarostená Raven.
„Som, len mi je zima,“ zaklamala.
Strach, ktorý sa jej rozlieval vnútrom nedokázala kontrolovať. Zhlboka sa nadýchla, aby ako tak potlačila myšlienky, ktoré jej vírili mysľou. V kútiku duše túžila vidieť otca, ktorého tak zbožňuje. Jemne potriasla hlavou a otočila sa bez slova k Raven. V očiach sa jej zračil strach, smútok, beznádej a zúfalstvo. Raven prikročila k nej a objala ju.
„Bude to dobré Lia, uvidíš.“
Lilliana pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Čokoľvek jej otec chystá nebude to dobré. Otec sa zmenil na bytosť, ktorá bezcitne zabíjala nevinných. Lovci zmätene pozerali na dievčatá. Sama upútala druhá z dievčat. Dlhé havranie vlasy jej lemovali oválnu tvár a siahali až po jej štíhle boky. Jej jasné nebesky modré oči pripravovali Sama o dych. V kontraste s jej vlasmi žiarili ako dva plamienky. Raven zastihla jeho pohľad a milo sa usmiala. Bolo nemožné nevšimnúť si to napätie medzi nimi. Dean si hlasno odkašlal a buchol Sama do chrbta.
„No tak brácho na balenie kočiek čas nemáme,“ zasmial sa.
Raven sa tiež ticho zasmiala skrývajúc nervozitu. Sam iba pokrčil plecami a obrátil sa k svojmu bratovi.
„To hovorí ten prvý,“ šepol Sam pozerajúc kútikom oka na Lillianu.
Lilliana už nemala chuť počúvať ich keci. Zagúľala očami a sucho odvrkla.
„Takže, ja som Lilliana. Toto je moja kamarátka Raven. Castiela poznáte. Sme tu aby sme vám pomohli s tým zmätkom čo tu nastal po oslobodení Lucifera.“
Dean so Samom sa na ňu šokovane pozreli.
„Ja som Dean a toto je môj mladší brat Sam. Ale kočka, nikto taký ako Lucifer neexistuje,“ povedal Dean.
Lilliana si povzdychla. Toto bude ťažké. Nevedela si predstaviť spolupracovať s týmito dvoma indivíduami.
„Pozri fešáčik. Nemám na tvoje žarty náladu a ani chuť. Takže prestaň ma vodiť za nos. Dobre viem, že Lucifer existuje. Tuto náš priateľ Cas je anjel. Vy ste lovci, tak ako aj ja a Raven. Myslíš, že obyčajní ľudia by vedeli čo sa tu deje? Asi nie. Tak mi láskavo povedz, čo sa teraz deje.“
Slová sa jej sypali z úst. Vedela, že to prehnala. Nepoznala ich ale predsa ju vytáčali. Strach sa zmenil na hnev. Hnev na samú seba, že nedokázala zabrániť pohrome, ktorá sa na svete deje.
„Lilliana upokoj sa,“ prehovoril Cas.
Videl ako sa jeho neter trápi, ale nevedel ako jej pomôcť. Nebolo to v jeho povahe utešovať niekoho.
„Som v pohode, Cas. Len všetko sa rúti do záhuby. Svet aký sme poznali už nebude existovať. Lucifera musíme zastaviť nech to stojí čo to stojí.“
Posledné slová iba ťažko vyriekala. Predstava, že by sa musela pozerať ako otca znovu uväzňujú jej naháňala strach.
„Hovor tichšie,“ šepol Dean, „povedz nám čo presne vieš o tom sukinom synovi.“
„Vy prvý. Prišla som iba pretože ma o to požiadal Cas. Myslím, že môžem prvá klásť otázky.“
„Pozri mne sa na ňu. Mačička vystrkuje pazúry,“ uškrnul sa Sam.
„Nechaj to tak. Čo keby sme si najskôr sadli a potom sa môžeš pýtať,“ usmial sa Dean.
Lilliana prikývla a sadli si k stolu, kde mali lovci už svoje poháre.
„Dáte si niečo?“ spýtal sa Dean hľadiac na obe dievčatá.
„Pre mňa nič, ďakujem,“ šepla Lilliana.
„Pre mňa iba minerálku,“ usmiala sa Raven placho.
Dean drgol do brata, aby šiel po minerálku. Ten sa so šomraním postavil a o chvíľku bol späť aj s pohárom. Všetci si posadali.
„Pýtaj sa,“ usmial sa Dean na Lillianu.
„Ako je možné, že Lilith aj Ruby žijú?“
Bratia sa na seba nechápavo pozreli a vybuchli do smiechu.
„Pozri, Lilith aj Ruby voňajú fialky odspodu. Tie démonské mrchy už dávno nie sú medzi nami.“
Lilliana sa zmätene pozrela na Castiela.
„Mám pocit, že máš mylné informácie Cas.“
Castiel zagúľal očami.
„Tak fajn. Sam, Dean. Lilith a Ruby nie sú mŕtve.“
„To nám hovoríš iba tak Cas? Ako dlho to už vieš?“
Dean uprene hľadel na anjela, ktorý sedel po jeho pravici. Dúfal, že sa tých dvoch už zbavil nadobro, ale opak bol pravdou.
„Boli dôležitejšie veci, ako to, že sú nažive Dean. Bol by som vám to povedal.“
„KEDY?,“ vyštekol.
„No tak brzdi. Nemyslel to v zlom. Aj ja to viem iba od dnes, tak sa upokoj. Ako isto vieš, Cas má aj iné povinnosti, ako vám dvom vešať na nos čo vie. Nechceš sa spýtať, ako je to možné, že sú ešte nažive, alebo lepšie povedané znovu?“, prerušila ich rozhovor Lilliana.
„To je dobrá otázka. Tak ako je to možné?“
„Lucifer ich priviedol späť. Ako vďaku za jeho oslobodenie. Teraz mu slúžia. Myslím, že nepotrvá dlho a stretneme sa s nimi.“
„Ale ja som ho oslobodil,“ namietal Sam.
„Bolo to všetko naplánované. Lilith vedela, že zomrie. Spolu s Ruby naplánovali ako to všetko má skončiť, a ty Sam, si Ruby sadol na lep. Od začiatku si mal Lilith zabiť. To bol ich cieľ. Aj Lilith aj Ruby.“
Sam pokrútil hlavou.
„Ruby mi pomáhala nájsť Lilith. Nemám ten pocit, že by to robila úmyselne.“
„Sam otvor oči. Ruby je vypočítavá mrcha, všetko čo robila malo viesť k oslobodeniu Lucifera. Nič čo ti povedala, nebola pravda. Démoni klamú. Nestretla som ešte jediného, ktorý by hovoril čo i len štipku pravdy. Ruby nie je výnimka. Tá si dokáže obmotať okolo prsta hocikoho. Bohužiaľ aj s tebou sa jej to podarilo. Ver mi, ja viem aká je.“
„Ako ju ty môžeš poznať?,“ odvrkol Sam.
„Mala som tú česť aj s ňou aj Lilith. Čo si myslíš, čo som robila posledné mesiace? Hľadala tie dve, aby som im zabránila v tom čo sa chystali urobiť. Ale ty a tvoja naivita ste mi to prekazili, lebo Ruby sa za teba schovávala. Nemohla som jej nič spraviť, keď si bol s ňou a ja viem sakramentsky dobre ako často to bolo. Potrebovala som ju zniesť zo sveta. Potom by nebolo človeka, ktorý by zabil Lilith.“
„Nemohla ju Ruby zabiť?,“ spýtal sa Dean.
Lilliana sa pozrela na Casa. Vedela, že nemôže prezradiť príliš. Nemôžu vedieť kto v skutočnosti je, ešte nie.
„Poslednú pečať nemohol prelomiť démon,“ šepol Cas pozerajúc sa na bratov, „potrebovali človeka, ktorý by za nich odviedol špinavú prácu.“
„Prečo práve ja?“, pozrel sa na Casa Sam.
„Pretože to mal byť Winchester.“
Zavládlo ticho. Ani jeden nevedeli čo povedať.
„Prečo práve Winchester?,“ spýtala sa Raven.
„Pretože sú lovecká rodina. Otec je v pekle, Dean sa z neho vrátil a Sam je jedno z Azazelových výnimočných detí,“ odvetil Castiel.
„Ale mohol by to byť tiež Dean. Ale predsa som to bol ja.“
„Dean bol v pekle. Za ten čas si ťa Ruby omotala okolo prstu. Vedela, že ak bude Dean s tebou, nedosiahne to čo chce. Preto jej prišla Deanova smrť vhod. Potreboval si niekoho kto ti pomôže a vtedy Ruby využila svoju šancu.“
„Chceš tým povedať, že to mala naplánované?“
„Áno,“ odvetil ticho Cas.
„Ruby by mi to nespravila.“
„Sam,“ pozrel na brata Dean, „sám si videl, že chcela oslobodiť Lucifera a preto sme ju zabili.“
„TY SI JU ZABIL!!!“
„Ale ty si bol ten, ktorý ju držal.“
„Nemal som na výber. Aj tak by si ju zabil. Lilith bola už mŕtva, čo iné som mohol spraviť?“
„Chcel si sa postaviť proti mne kvôli tej démonskej mrche?“
„PRESTAŇ JU URÁŽAŤ!!!,“ vyštekol Sam.
„Tak už dosť. Prestaňte. Nemáme teraz čas na hádky. Keď sa vy dvaja tu vadíte, Lucifer môže byť popredu. Netušíme čo má v pláne, preto musíme byť ostražití. Musíme držať pokope. Využijú každú našu slabinu,“ prerušila ich Lilliana.
Bratia sa na ňu pozreli ale nevraveli nič. Lilliana sa iba ticho pozrela na Sama. Nechápala ako môže byť taký zaslepený voči Ruby. Dobre poznala jej praktiky aj čoho je schopná. S Lilith tvorili až nebezpečne silnú dvojku. Pri pomyslení, že im jej otec verí sa jej obrátil žalúdok. Musí zistiť čo majú za lubom. Naposledy, keď ich videla obe sa jej báli. Snažila sa im vyhovoriť, aby neoslobodzovali jej otca, ale bohužiaľ márne. Vedela, že Lilith zabiť nemôže. Sama nechápala prečo sa Ruby už dávno nezbavila. Nerada ubližovala, hoci aj takej suke akou bola. Vedela, že vtedy spravila chybu. Chybu, za ktorú možno bude pikať celé ľudstvo. Myšlienkami bola stále pri Ruby a Lilith. Poznala ich až príliš dobre. Podlizovačné mrchy, ktoré pre druhých nespravia ani čo je špiny za nechtami, ale pre seba hrabú všetko. Boli presvedčené, že ak oslobodia Lucifera vzíde niečo z toho pre nich. Sama seba sa pýtala, aký mal jej otec dôvod, aby ich priviedol späť. Isto to nespravil z vďačnosti. To by nebol on. Tak tuho premýšľala, ako zistiť čo sa deje okolo, že zabudla, kde vlastne je a ponorila sa do vlastného sveta.
„Lia, haló, volá ťa planéta zem,“ zamávala jej pred očami Raven.
Lilliana sa strhla. Príliš sa nechala unášať svojimi myšlienkami. Vydesene sa pozrela na Raven.
„Si v poriadku?“
„Iba som premýšľala.“
„Vyzeráš akoby si videla ducha.“
„Nie nie, je to fajn,“ šepla Lilliana a pozrela sa na Sama.
„Počuj Sam, potrebujem, teda za nás všetkých potrebujeme, aby si sa znovu skontaktoval s Ruby. Treba zistiť čo plánujú.“
„Ani ma nehne. Nepoznám ťa. Nebudem prijímať od teba žiadne príkazy.“
Lilliana zagúľala očami. Už teraz vedela, že sa na neho nemôže spoľahnúť.
„Fajn, ako chceš. Nájdem iný spôsob.“
„Nemôžeš od Sama chcieť, aby sa znovu zaplietol s Ruby,“ namietal Dean.
„Dean pozri. Je to jediná možnosť, ako zistiť čo majú za lubom.“
„Ani predtým mu nepovedala čo chystá. Iba ho znovu využije a postaví proti nám.“
Dean sa na ňu uprene pozeral. Vedel, že ak sa Sam znovu chytí do Rubyných osídiel, nebude mu už vedieť pomôcť. Nedovolí aby sa to stalo znovu.
„Fajn. Máš lepší plán?“
„Čo tak počkať? Teraz je ticho, nič sa nedeje.“
„Je to ticho pred búrkou. Cítim to,“ šepla Lilliana.
Každá bunka jej tela vysielala varovný signál. Znovu si ovinula ruky okolo tela, snažiac potlačiť triašku, ktorá sa pomaly predierala na povrch.
„Napi sa. Zahreje ťa to,“ šepol Dean podávajúc jej pohár s whisky.
„Nie ďakujem. Som v pohode.“
„Trasieš sa ako osika. To by videl aj slepý.“
Lilliana si bez slova vzala pohár a odchlipla si. Alkohol zanechával pálivú stopu v jej hrdle. Vedela, že jej to aj tak nepomôže. Potrebuje sa porozprávať s otcom. Aj keby to malo byť poslednýkrát.
„Vďaka,“ slabo sa usmiala podávajúc pohár späť Deanovi.
„Niečo sa deje,“ vyhŕkol zrazu Cas.
Aj Lilliana to cítila. Bolo to podlé, kruté, bezcitné. Vo vnútri vedela, že je jej otec na blízku. Rýchlo sa poobzerala po krčme. Bola prázdna až na nich. Vládlo tam mŕtvolné ticho.
„Niekto tu je,“ vyhŕkla.
„Ale ale, Dean, Sam. Ako rada vás opäť stretávam.“
Blonďavá démonka sa na nich škerila.
„Aké skvelé je byť znovu medzi živými.“
Démonka sa stále uškŕňala a pomaly kráčala k stolu, kde sedeli bratia, Cas a dievčatá.
„Lilith,“ sykla Lilliana.
Strhla sa. Hľadela na Lillianu a takmer nedýchala.
„Ty žiješ? Ako je to možné?“
„Nikdy som nebola mŕtva. Neviem čo si taká prekvapená. Viem, že ty žiješ, iba vďaka Luciferovi. Takže sa tu nevyvyšuj. Bez neho nie si nič.“
„Buď ticho,“ zvrieskla a pricapila Lillianu na najbližšiu stenu krčmy.
„LIA!!!,“ skríkla Raven.
Lilliana sa iba ťažko hýbala. -Neprezraď sa- hovorila si v mysli. Bola silnejšia ako Lilith, ale v tomto momente jej to bolo na nič. Musela hrať. Hrať sa na človeka, lovkyňu, ktorou nebola.
„Teraz už nie si taká hrdinka, však? Mohla by som ťa zabiť mihnutím oka.“
„Blufuješ, ju nemôžeš zabiť iba tak,“ zvrieskla Raven.
Lilliana sa na ňu rýchlo pozrela, aby mlčala. Všetko by vyšlo na zmar. Lilith sa uprene pozrela na Lillianu. Zvrieskla. Netušila ako to robí, ale mala pocit, akoby jej vnútro trhali na kusy, centimeter po centimetri.
„Zomrieš,“ zasmiala sa démonka a svoju silu pritvrdila.
Lilliana ledva lapala po dychu. Z očí jej vyhŕkli slzy. Lilith mala na vrch. Ak sa nezačne brániť zomrie. Zúfalo hľadela z jednej tváre na druhú. Nemohla očakávať, že jej Winchesterovci pomôžu. Poslednou záchranou bol Cas.
„Ujo Cas, prosím pomôž mi, dobre vieš, že sa nemôžem brániť. Prosím,“ hovorila v mysli hľadiac na neho.
Chabo sa usmial. Jedným šmahom ruky preletela Lilith cez celú krčmu a zostala priklincovaná na stene. Lilliana s buchotom dopadla na zem. Lapala po dychu. Lilith ju zastihla nepripravenú. Teraz bola ona tá, ktorá to s ňou mohla skoncovať. Pomaly sa pozviechala ešte stále hľadajúc rovnováhu. Pomaly kráčala k Lilith.
„Takže, keď už ťa tu takto máme drahá Lilith, čo keby si nám povedala kde je Lucifer?“
Lilliana ju chytila za bradu a stisla. Aspoň takto dá Lilith pocítiť, kto tu má prevahu.
„Nič ti nepoviem ty suka,“ zvrieskla a napľula Lilliane do tváre.
Utrela si tvár opakom ruky a pritlačila ju o stenu ešte viac.
„Ak nechceš, aby sme ťa tu zniesli zo sveta pozemského a zaručujem ti, že do pekla tak isto nepôjdeš, tak nám láskavo povedz čo chceme vedieť. Sama dobre vieš, že so mnou sa neradno zahrávať.“
„Aj tak ma zabijete, nemusím vám nič hovoriť.“
Lilliana sa na ňu pozrela.
„Fajn. Cas, pusti ju.“
Castiel uvoľnil svoje zovretie a Lilith sa zviezla popri stene.
„Nezabudni Lilith, že mi dlhuješ tvoj život. Nestretli sme sa. Nikdy si nás tu nevidela.“
„Nemôžem klamať môjmu pánovi.“
„BUDEŠ MUSIEŤ, ak nechceš aby sme ťa hneď zabili. Ak sa bude na nás pýtať, nevidela si nás, netušíš kde sme a nemáš žiadne stopy o tom, kde by sme sa mohli nachádzať, rozumela si?“
„Potrestá ma. Bude vedieť, že mu klamem.“
„Dobre, ty si si vybrala.“
Lilliana vytiahla z tašky dýku a prešla ňou Lilith po líci. Zaskučala od bolesti.
„Ešte raz ti hovorím Lilith. Prestanem, ak mi odprisaháš, že sa Lucifer nedozvie kde sme.“
Lilith zhlboka dýchala. V očiach sa jej odrážal strach. Zahrávať sa s Lillianou bolo ako zahrávať sa s ohňom, ba ešte horšie. Musela ju poslúchnuť, inak by to s ňou skoncovala. Niekedy mala pocit, že je horšia ako jej otec, keď ide o démonov. Hnusilo sa jej, ako neskutočne jej záleží na tej ľudskej mrche Raven. Predtým bolo všetko inak. Spomenula si na chvíle, keď ona a Lilliana spolu vychádzali až príliš dobre. Obe sa zmenili. Každá stojí na inej strane. Už viac sa na ňu spoliehať nemôže, ale vie, že svoje vyhrážky splní. Aj keď nepoužíva svoje schopnosti má nad ňou prevahu. Lilith si povzdychla.
„Fajn, dobre, nevidela som vás. Aj tak nemám na výber.“
„Snaž sa znieť presvedčivo a Lucifer ťa nechá žiť. Nesmieš ukázať slabosť Lilith, rozumela si? Je to pre tvoje dobro,“ šepla Lilliana a otočila sa Lilith chrbtom.
„Choď.“
„LIA!!!,“ zvrieskla Raven, „nemôžeš ju nechať ísť.“
„Mala by som ti byť vďačná, ale toto oľutuješ, prisahám,“ sykla Lilith a už jej nebolo.
Lilliana zatvorila oči. Bola pripravená na výčitky, ktoré budú nasledovať. Pomaly sa vystrela a upriamila svoj pohľad hore. V duchu sa modlila, aby ich Lilith neprezradila. Netúžila po konfrontácií s otcom, ešte nie.
„Prečo si ju pustila?,“ vyštekol Sam.
Lilliana si povzdychla. –A je to tu.- Obrátila sa k nemu.
„Pretože by sme z nej nič nedostali a ver mi, Lucifer by ju hľadal. Nepáčilo by sa ti isto, ak by sem prišiel.“
„Skoncoval by som to s ním.“
„Áno? Nebuď hrdina Sam, netušíš čoho je Lucifer schopný. Je to diabol ak si zabudol. Je to pán pekla, nikto sa mu nepostavil. Boja sa ho. Prečo by si ty, obyčajný človek, ho mal premôcť? Trochu príliš si veríš.“
„Kto si ty, že mi budeš kázať čo mám robiť a čo nie? Netuším kto si, s Lilith si sa rozprávala akoby ste boli dávne priateľky. Hovoríš, že si lovkyňa, ale nemáš zo sebou žiadnu zbraň, aj tá tvoja dýka je len maskovanie. Tak mi nehovor čo mám robiť.“
Napätie medzi Samom a Lillianou sa dalo krájať. Nemal najmenšiu chuť sa s ním hádať.
„Poď niečo ti ukážem,“ odvetila sucho a kráčala k východu.
Všetci ju nasledovali k autu. S rachotom otvorila kufor.
„Máš ešte námietky?“
Sam sa zadíval do kufru a ostal šokovaný. Bolo tam všetko čo správny lovec potrebuje. Od svätenej vody cez rôzne druhy zbraní až po soľ.
„Pfú, to je výbavička,“ zahvízdal Dean, „myslím, že tu máme konkurenciu.“
Usmial sa a otočil sa k ostatným.
„Takže, aké sú ďalšie plány?“
„Musím ísť,“ skočil im do rečí Cas a už ho nebolo.
„My sa pôjdeme zložiť dakam do motelu,“ šepla Lilliana, „a vy by ste mohli ísť za nami. Potrebujeme sa ešte porozprávať.“
Hovorila najmilšie ako sa dalo. Nevedela či im môže dôverovať alebo nie, ale Castiel ju priviedol k nim. K mužom, ktorí toto všetko začali. Neostávalo jej nič iné len sa spoľahnúť na jeho úsudok.
„My sme už ubytovaní, čo keby ste šli s nami a tam si prenajali dáku izbu alebo sa pomestíme v jednej,“ usmial sa Dean.
„Nie vďaka, ja mám radšej vlastnú posteľ.“
„To vieš, že by som spal na zemi kočka.“
Lilliana zagúľala očami. Bude to hrozné, ba čo viac, bude to horšie ako jej najstrašnejšia nočná mora. Raven sa iba ticho usmievala. Dobre vedela, ako Lillianu vytáčajú chlapi ako Dean. Nikdy nemala rada, keď bola stredobodom mužskej pozornosti a Dean jej to dával patrične najavo.
„Tak to beriem,“ uškrnula sa Lilliana, sama prekvapená čo práve povedala.
„Ok, nasledujte nás.“
Posadali si do áut a pomaly vyrazili. Lilliana sa nechala viesť cudzincami v čiernej Impale.
-Dúfam, že robím správnu vec,- pomyslela si a dupla na plyn.

Tak som si to prečítala tak ako som slúbila a páčilo sa mi to. Super nápad z Luciferovou dcérou ktorá je na strane dobra. Liliana je sympaticka a medzi ňou a Winchestrovcami to ešte určite bude zaujímavé. Dean sa nezaprie zasa to na ňu musel skúšať.
Tiež sa mi páči že si vrátila späť Lillith a Ruby. tie dve mrchy mám rada určite to s nimi bude ešte zaujímavé. som zvedavá čo sa bude diať dalej.

dakujem wiki som rada že sa ti to páčilo dnes mám na pláne pokračovať v písaní takže dúfam, že sa čoskoro dočkáte dalšieho pokračovania

Doufám že ti ten plán na pokráčko dneska vyjde:D už aby tu bylo

tak ťa poteším lebo naozaj píšem síce neviem kedy bude pokračovanie ale tak

Tak a je tu záver prvej kapitoly, sama neverím že som to dopísala, táto poviedka ležala nedotknutá pár mesiacov, takže dúfam že sa bude páčiť



Po asi necelej polhodinke cesty sa zastavili pri moteli. Presne ako očakávali, nemali už žiadnu voľnú izbu. Lilliana sa zbavila na posteľ a doširoka sa usmiala.
„Predpokladám, že vám nebude vadiť, ak si ju privlastním.“
Ani jeden s bratov nič nepovedali, len si ticho povzdychli. Raven stále vo dverách. Nebola zvyknutá byť v spoločnosti, cudzích, atraktívnych, mladých mužov.
„No tak Ravi, čo tam tak stojíš ako soľný stĺp?“ nabádala svoju kamarátku Lia.
Bez slova vošla a posadila sa na posteľ vedľa Lilliany. Už od mala bola plachá, Lia bola tá, ktorá mala viac sebavedomia. V izbe vládlo ticho. Ani jeden zo zúčastnených sa nezmohol na slovo. Prvý otvoril ústa Dean.
„Lia, môžem sa niečo spýtať? Ide o Lilith,“
Lilliana zagúľala očami. Dúfala, že téma Lilith je dávno uzavretá, ale mýlila sa. Ticho prikývla.
„Bála sa ťa. To by videl aj slepý. Prečo?“
Netúžila po tom, aby sa odhalila jej identita. Musela prísť s ďalším klamstvom.
„Bála? To sa ti iba zdalo, ver mi. Ako by sa démonka jej postavenia, mohla báť mňa.“
„Tak poslúchla ťa. Nie je ti to divné?“
„Ani nie, nie je taká silná ako sa zdá. Mala som s ňou tú česť.“
Dean už neodpovedal. Niečo sa mu na tomto dievčati nepozdávalo. Aj keď jej šarm ho pomaly, ale isto opantával. Zdalo sa mu divné, že ju Castiel len tak priviedol, aby im pomohli. Musí byť za tým čosi viac.
„Prečo ti dajako neverím,“
Sám nechápal, prečo to povedal, ale bola to pravda.
„Je mi jedno či mi veríš alebo nie. Lilith by som sa už neobávala.“
Týmto ukončila debatu. Zatvorila oči. Hoci nemala potrebu spať, tvárila sa tak. Dúfala, že bude mať čas sa ešte porozprávať s Castielom.
„Idem sa prejsť,“
Zrazu sa postavila a už jej nebolo. Kráčala čo najrýchlejšie, aby sa nebadane mohla odmiestniť a privolať Cassa. Keď sa jej zdalo, že je dostatočne ďaleko od motelu, odmiestnila sa do najbližšieho lesa, toho istého, kde ho privolala prvýkrát.
„Ujo Cas, prosím potrebujem sa porozprávať.“
Chvíľu čakala. Vedela, že keď sa neobjaví niečo sa deje.
„Už som ti povedal, aby si ma nevolala ujo, necítim sa taký starý.“
Usmiala sa. Čím častejšie bol Castiel s Deanom a Samom, tím viac sa snažil správať ako človek, hoci niekedy mu to nešlo, ale Lilliana vedela, že nikdy nebude ako oni.
„Prepáč, ja len, keď si môj ujo, či nie?“
„Áno, som, ale to neznamená, že mi to musíš pripomínať každé naše stretnutie. Deje sa niečo?“
„Dean mi neverí. Pýtal sa na Lilith, a neviem, či bolo správne klamať mu. Nie je taký hlúpy, Cass. Čo mu mám povedať?“
Castiel na chvíľu váhal. Sám dobre vedel, že povedať mu pravdu, by sa v Lillianinom prípade rovnalo samovražde.
„Nemôžeš mu povedať pravdu, to vieme obaja. Jedine čo by si mu mohla povedať je, že Lilith poznáš už dlho a vieš aké sú jej praktiky a ako na ňu.“
„Ale si si vedomí, že my anjeli by sme nemali klamať však?“
Cass odvrátil zrak. Samozrejme, že to vedel, ale niekedy klamstvo bolo nevyhnutné, aby zabránil katastrofe. Odhaliť jeho neter, by pochovalo dôveru Winchesterovcov v neho. Pochyboval, že by mu ešte niekedy dokázali veriť. Preto sa rozhodol im túto, možno podstatnú pravdu, zamlčať.
„Musím sa vrátiť, inak ma už budú hľadať.“
„Keby sa bude niečo diať, alebo budeš potrebovať pomoc, zavolaj ma. Prídem.“
S týmito slovami odišiel, zanechávajúc Lillianu samú v lese. Premiestnila sa neďaleko motelu a začala kráčať. Neprešla veľa, keď začula z neďalekej uličky zvuky, pridala do kroku. Rýchlo sa obzerala okolo seba, ale nikoho nevidela. V jednom okamihu narazila do postavy. Zdesila sa. Osoba jej bola až príliš známa.
„Otec,“ hlesla.

necítím se tak starý... to bylo dobrý..... no a koukej psát hezky dál.... mám pocit že to Castielovo lhaní nedopadne nejlíp....ale na to potřebuji to pokračoivání

ja poviem že to nie je klamanie ale zamlčanie pravdy a to je isto rozdiel no

Cas bol zlatý ako sa mu nepáčilo že ho vola ujo lebo nie je taký starý. to by mi nenapadlo že by to tak bral ale ten koniec. som zvedavá ako to bude pokračovať . tak držím palce pri písaní aby ti to z dalšou častou netrvalo dlho

dakujem wiki no na druhej kapitole sa intenzívne pracuje a strenutie Lii s Lucim je už predo dvermi

ako mi chýbalo písanie tejto FF dnes už druhé pokračovanie na dalšom sa intenzívne pracuje


Lilliana hľadela na postavu pred sebou, neschopná zmôcť sa na jediné slovo. Dobre poznala túto tvár, ktorú zbožňovala už od narodenia. Tú hrejivú náruč, do ktorej sa utiekala vždy, keď mala pocit, že jej krivdili. Snažila sa potlačiť slzy a nutkanie objať postavu stojacu pred sebou. Vedela, že by to nebol dobrý nápad.
„Otec,“ riekla takmer nepočuteľne.
Lucifer sa na ňu pozeral. Z jeho tváre nevedela vyčítať, čo si myslí. Obávala sa, spýtať na čokoľvek. Nemala ani poňatia, ako by reagoval. Nemohla mu povedať, že je rada, že ho vidí, ani že jej chýbal. Predsa to bol diabol, najobávanejší padlý anjel. Hľadela na neho a v duchu dúfala, že je to iba náhoda, že sa ocitol na tom istom mieste, v tom istom meste.
„Lilliana.“
Zvuk jeho hlasu jej vhnal slzy do očí. Toľké roky ho nevidela.
„Stále máš ten prívesok odomňa,“ prehodil len tak do vetra, skrývajúc každú emóciu, ktorú by mohol voči svojej dcére cítiť.
Vedela, že je bezcitný, ale voči nej bol vždy dobrý, nebál sa prejaviť, čo cíti k vlastnej dcére, ale už na prvý pohľad vedela, že toto je nenávratne preč.
„Nechápem, prečo by som ho nemala mať,“ odvetila s tou istou dávkou chladu v hlase ako jej otec.
„Prečo si ku mne taká nevrlá.“
Prekvapene na neho hľadela.
„Prečo by som mala byť k tebe milá, keď si priviedol späť Lilith aj tú mrchu Ruby, chceš zničiť celý svet a ja sa mám na to akože prizerať? Si môj otec, ale toto ti nedovolím.“
Lucifer si povzdychol. Vždy vedel, že Lilliana je bojovníčka, ale že raz bude stáť aj proti nemu, na to nikdy nemyslel.
„Si moja dcéra, nepostavíš sa proti mne.“
„Ocko, nevidíš, že ten tvoj nezmyselný boj s Michaelom nikam nevedie? Čo tak zakopať vojnovú sekeru a žiť si každý po svojom? Stále mu nemôžeš odpustiť smrť mojej matky?“
„Nič by sa nebolo stalo, ak by na ňu nenaliehal. Nedal si povedať. Sama vieš, že to bola jeho chyba prečo sa vzdala svojich krídel. Bola len otázka času, kedy zomrie. Anjel, ktorý sa stane človekom dobrovoľne neprežije dlho.“
„To je lož, vieš, že sa tomu dalo zabrániť, nechal si ju ísť aj keď si vedel, čo ide urobiť, nehľadel si na mňa, alebo na to čo k tebe cíti. Tvoje srdce na ňu zanevrelo v momente, keď ti Michael povedal, že je možnosť, že nie si jediný, koho má rada. Neveril si, že by si mohol byť ten jediný pre ňu. Nie Michael, ale ty si ju zabil.“
„Tak dosť, Lilliana, neprišiel som počúvať od teba výčitky, prišiel som ťa požiadať o pomoc, aby si sa postavila na moju stranu a spoločne porazíme Michaela.“
Nestačila sa čudovať o čo ju otec žiada. Nedokázala by to. Hoci bola jeho dcéra, hnusilo sa jej ublížiť druhému anjelovi a tobôž by to nemohol byť Michael, jeden z jej najbližších príbuzných.
„Moja odpoveď je nie, otec. Nepresvedčíš ma, aby som stále na tvojej strane. Nepomôžem ani Michaelovi poraziť teba, ani tebe jeho. Budem neutrálna, pokúsim sa zastaviť ťa bez toho, aby som Michaelovi pomohla.“
„To sa ti nepodarí. Dcérka, nevidíš, že dôvod nášho utrpenia je on?“
„Nie, nevidím. Ja mám na to svoj názor. Obaja máte na tom svoj podiel viny. Mama ťa ľúbila, Michael bol jej priateľ, ktorému mohla všetko povedať, ale to už je jedno. Je navždy preč, keď som potrebovala mamu nebol tu nik, kto by mi pomohol. Keď som potrebovala otca, bol si preč a ani Michael mi ťa nevedel nahradiť, pretože to proste nebolo správne. Nemala som ten pocit, že je to správne. Snažil sa, ale ja som mu vždy hovorila, že teba nikto, nikdy nenahradí a za tým si stojím. Ocko chýbal si mi, každú minútu, každý rok čo ubiehal som dúfala, že nájdem spôsob ako ťa dostať von, ale roky ubiehali, desiatky rokov, stovky a stále nič. Potom som zistila dôvod, prečo ťa Lilith a Ruby chcú oslobodiť a to som nemohla dopustiť. Lenže prišla som neskoro. Poslednú pečať prelomil ten debil Sam, len vďaka tomu, že Ruby ho viedla za nos.“
Dýchala prerývane. Slzy, ktoré ju pálili v očiach stekali po lícach v mohutných potokoch. Túžila znovu stretnúť svojho otca, ale nie takto. Stál pred ňou, ale bol jej na míle vzdialený. Chcela ho objať ako za starých čias, ale vedel, že by to k ničomu neviedlo. Obaja stáli bez slova.
„Lilliana, ak sú toto tvoje posledné slová, musím ťa požiadať o to, aby si zabudla, že si niekedy mala otca.“
S týmito slovami ju nechal na ulici samú.

Vzhledem k tomu že už jsem ti to všechno napsala mohu říct jen nádhera a rozhodně v tom pokračuj.....

dakujem na pokračovaní sa pracuje

tak tato poviedka mi neskutocne chybala patri tiez medzi moje oblubene a som rada ze si sa rozhodla pokracovat v jej pisani ujo Cas tak toto ma dostane zakazdym ked sa k tomu osloveniu dostanem a ze sa neciti byt taky stary no koniec zlaticko Cas

„Povedal, že musí niečo vybaviť, spravil „puf“ a už ho nebolo,“ odvetil Dean krčiac plecia.

ked si toto predstavim realne nemozem ... a stretnutie s Lucim parada je to riadny mrsiak ale aj tak ho mam rada
len pekne pis dalej som zvedava ako to bude pokracovat

poctivo píšem aj včera som písala dokial som neodišla z netu dakujem poeine, som strašne rada, že sa ti táto poviedka páči

teda Sue mě tak chybělo tvé psaní spn povídek a jsem ráda, že jsi Liu opět přivedla k životu - musela jsem si to sice zase celé přečíst od začátku, ale nevadí - udělala jsem to moc ráda
co se pokračování týká - je to super super super - jak se Lia setkala s otcem - teda to bylo bombastické - přečetla jsem to jedním dechem je mi Lilliany i poměrně líto - tak dlouho se těšila na otce a ten jí teď zavrhl - chudinka - no snad jí to víc nabudí k akci
doufám, že přidáš brzy pokračování .......prosím prosím prosím

Tak se mi povedlo úspěšně se zaregistrovat. Velice ráda jsem si přečetla další pokráčko, je super, díky.

tak a je tu pokračovanie nie dlhé ale tak enjoy !!!

Lilliana hľadela do prázdna ulice, kde ešte pred pár minútami stále jej otec, vyzeral ako on, ale ona ho vôbec nespoznávala. Potoky sĺz neustávali, ba stávali sa ešte intenzívnejšími. Ponorená vo svojom náreku sa pomaly vydala k motelovej izbe kde ju čakala Raven a dvaja neznámy, ktorý boli príčinou tohto všetkého. Snažila sa upokojiť, ale každá myšlienka na predchádzajúce minúty jej vhnala do očí len ďalší nával sĺz. Stále kráčala. Už bola pri motely, ale neodvážila sa vojsť dnu. Nie s napuchnutými červenými očami. V hlave nedokázala vymyslieť vhodnú lož, pre jej nárek. Cez okno videla ako Raven spokojne spí na posteli, Dean schúlený v kresle a Sam vo vedľajšom. Potichu otvorila dvere a prešla k posteli. Stále nedokázala svoje vzlyky kontrolovať. Porozhliadla sa po izbe. Ani si nevšimla, že Dean vstal. Utrela si oči, no stopy jej náreku ostali na jej tvári.
Dean spozornel. Všimol si, že sa Lilliana vrátila.
„Ahoj,“ ohlásil ju.
Lia mlčala. Keby prehovorila, jej hlas by znel roztrasene a neisto.
„Asi nemáš chuť sa rozprávať, tak teda nič.“
„Prepáč, nie je mi práve najlepšie, najlepšie bude ak si pospím.“
„Stalo sa dačo?“
„Nič s čím by si mi mohol pomôcť.“
Zvalila sa na posteľ. Slzy jej znovu začali tiecť. Nevedela ako sa zmieriť s tým čo sa práve stalo. Otec, ktorého tak zbožňovala na ňu zanevrel. Potrebovala to niekomu povedať, ale komu.
„Naozaj? Náhodou som dobrý poslucháč,“ usmial sa Dean.
„Ďakujem, ale s týmto mi naozaj nepomôžeš. Môj otec sa ma vzdal,“ povedala napokon.
Dean na ňu hľadel. Až teraz si všimol jej uslzenú tvár. Opatrne ju chytil za rameno. Chcel ju utešiť.
„Nie, Dean. Nepomôžeš mi, nikto mi nepomôže. Teraz, ma prosím, nechaj pospať si.“
Obrátila sa mu chrbtom, čím mu chcela dať najavo, že debata sa skončila.
Dean bez slova odkráčal a sadol si do kresla. Chvíľu sledoval Lillianu ako plače. Z nejakého dôvodu ju chcel utešiť, utrieť jej slzy a zbaviť ju utrpenia, hoci ju stretol len dnes. To dievča potrebovalo oporu a on bol ochotný byť je bútľavou vŕbou, ale bol v tom jediný háčik. Musela by mu to sama dovoliť, čo bola nemožné.
„Lia?“
„Hmm?“
„Nie som na veľké reči a viem, že sme sa len dnes stretli, ale tvoj otec nevie o čo prichádza. Nepoznám ho, ale keď už raz je tvoj otec, nemal by ťa opustiť.“
„Prepáč, nechcem sa o tom baviť. Nepochopil by si to. Ďakujem za starosť, Dean, ale toto si musím vyriešiť sama.“
Už sa viac nevypytoval, vedel, že to nebude mať žiaden význam. Schúlil sa v kresle a snažil sa zaspať, no v tejto, pre neho nepríjemnej polohe, to nebolo vôbec ľahké. Ešte hodnú chvíľu počul Lillianin plač, až do chvíle, keď zaspal.
Lia sa prehadzovala na posteli v snaha zaspať. Ako anjel to nepotrebovala, ale udalosti posledných hodín ju natoľko oslabili, že jej pár hodín spánku prišlo vhod. Oči sa jej zatvárali až sa ponorila do ríše snov.
Stále naprostred cesty, v ruke držala dýku. Naokolo nebolo ani živej duše a vtom sa objavili. Dean, Sam, Raven, Castiel, Ruby, Lilith a jej otec. Bojovali. Prizerala sa, ako jeden po druhom padajú v snahe ochrániť tento svet. Raven, Sam aj Cass, všetci zaplatili za jej zlyhanie. Jediný, kto ostal ako tak stáť bol Dean, ktorý postupne zlikvidoval Lilith aj Ruby. Stále sám zoči voči Luciferovi. Ten sa šibalsky usmial a šmahom ruky ukončil Deanove utrpenie.
„Otec, nie,“ vykríkla zo sna.
Dýchala prerývane obzerajúc sa vôkol seba. Hľadeli na ňu tri pári nechápajúcich očí.
„Lia, čo sa deje?“ objala ju Raven.
„Zlý sen,“ odvetila.
Tuho objala svoju kamarátku snažiac sa potlačiť spomienky na svoj sen, či víziu? Už sa v tom sama nevyznala.

To je přesné vyjádření "Zlý sen". Vidět, jak její blízcí umírají a rukou jejího otce.
Sue: Budeš pokračovat ve své druhé rozepsané povídce? Kterou jsi také na SK fóru ukončila??

zatial to neplánujem vrátiť sa k nej, ale možno niekedy, aj toto bola náhoda.

tak ja mám pripravené niečo veľké no, ale teraz sa venujem písaniu svojej knihy, toto je len taká bokovka.

Sue: toto byla paráda - mě je Liy tak líto - nevzala to moc dobře a ani se jí moc nedivím.....ale Dean se zachoval moc hezky - to se mu musí nechat
doufám, že to co Lia měla předtucha nebyla - nebo to by bylo děsivé

ale perfektně napsáno - doslova jsem hltala každé slovíčko

sue super pokračko aj ked smutné. Liliany mi je ľúto aj ked od takého otca sa nedalo nič iné čakať.

skveléé! už sa neviem dočkať pokračovania! ..

dakujem vám velmi pekne

no konecne som sa k tomu aj ja dostala a ako vzdy parada uz aby bolo dalsie pokracko