Básne

No tak ako som už pri predstavovaní spomínala fušujem aj do písania a tu je niekoľko z mojich výtvorov väčšina sa zasa toší okolo SN ale nájde sa aj zopár obyčajných

*****
takže tie SN

Crossroads

Zúfalstvo viedlo nocou moje kroky.
Nechcel som zostať bez brata dlhé roky.

Žiadal som peklo, aby ho vrátilo.
Ponúkol seba namiesto neho.

Nechcel som rok ani desať.
Len svoj život za jeho predať.

Posmešné pohľady v srdci bodali.
„To čo sme chceli sme predsa dostali.“

Pár červených očí na mňa stále hľadel.
„Chcem ho späť!“ s krikom som vravel.

Slová beznádeje na ústa sa mi tisli.
„Vypadni do pekla!“ mal som na mysli.

Jediná nádej teraz už len zostala.
Že dáka moc zhora pomoc by zoslala.

*****

HELL INSIDE

Mučil som, len aby som viac bolesť necítil.
No hlasné výkriky trhali mi dušu na kúsky.
Vzlyky, prosby, žiadnu som nevypočul.
Chcel som zostať hluchý pred tým čo som počul.
Chcel som zostať slepý pred tým čo som videl.
Trhal, bodal, len aby sa to späť nevrátilo.
Znova a znova, stále dookola.
Nerátal som koľko duší to bolo.
Nechcel som vedieť, koľkým som ublížil.
Koľké trpeli tak ako ja predtým.
Teraz v každom sne ma prenasledujú.
Počujem ich zúfalé náreky.
Vždy, keď únavou čo i len privriem oči.
Znova na mňa kričia, volajú o milosť.
A ja sa opäť snažím ich nepočuť a nevidieť.
Hoci v pekle možno už dávno nie som.
No v srdci mi predsa len navždy zostalo.
Zostalo a nikdy viac sa nestratí.

*****
„SLADKÉ SNY“

Únava ťa premáha, oči zatváraš
Do ticha spánku pomaly sa ponáraš

Už nevnímaš svet okolo seba
No snívať viac už sa ti nedá

Sladké sny zmenili sa v nočné mory
Spaľujúci oheň pekla vôkol zrazu horí

Výkriky desu znejú teraz odvšadiaľ
Vidíš hrôzy, proti ktorým si bojoval

Odlišne plynie čas tam dole
Každá sekunda teraz sto je

Síra páchne, v hrdle ostro páli
Závoj hmly spomienky už nehalí

Kvapky potu striedajú horké slzy
Že nezostal si bdieť isto ťa mrzí

„Zobuď sa. Vstávaj.“ Náhle počuješ
To brat ťa budí a ty mu ticho ďakuješ

*****
Žena v bielom

Nikdy viac už nesmiem domov
Detský nárek v ušiach znie mi
Navždy stratil sa pod vodou
Každý z hlasov zostal nemí

Teraz sama nocou kráčam
Neviem kam mám hlavu zložiť
Zmysel bytia dávno strácam
Náhle však viem čo mám robiť

A tak teraz stojím na hrane
Smutne hľadím na tok rieky
Prúdi a vyzerá tak pokojne
Hádam zmyje moje hriechy

Viac sa do očí nepozriem deťom
Odvraciam zrak sama pred sebou
Odsúdená nenájsť večný mier som
Sama naveky vekov blúdiť tmou

*****
a niečo z tých obyčajných

Kráčaš ďalej...

Cesta, ktorou kráčaš
Mnoho prekážok skrýva
A keď na kolená padáš
Každá do pamäte sa vrýva

Avšak vždy je hore Niekto
Kto pomocnú ruku ti podá
Ver mi ja dobre viem to
A chýbajúcu odvahu ti dodá

Keď opäť kráčaš sám
Strážia ťa krídla anjelov
Vravíš: „Nie, ja to nevzdám.“
Všetok strach necháš za sebou

Opäť stojíš pevne na nohách
Krvácajúce rany pomaly sa hoja
Pravdu hľadáš v Jeho slovách
Uveril si, že tie pády za to stoja

*****
PROTIKLADY

Biela je farbou čistoty
Čierna odtieň smútku,tmy
Obe stoja si navzájom oproti
Od začiatku vekov ako plynú dni

Deň odkrýva všetko krásne.
To k čomu uberajú sa tvoje sny.
Noc zas skrýva veci strašné.
Zahaľuje ich závojom hmly.

Pravda, je to čo počuť chceš
No občas ju nedokážeš zniesť
Lož však od sveta dostaneš
Tú , ktorá dokáže hlavu pliesť

Protiklady sú tu stále
Jinn a Jang, či dobro, zlo
Držia život v rovnováhe
Aby všetko na pravom mieste zostalo

*****
Strach

Izbou počuť tichý hlas.
Iba letmé šepkanie.
„Nechcem tu nikoho z vás.“
„Som tu doma, no vy nie.“

Mlčky kráčaš, víriš prach.
Do neznáma kričíš: „Kde si?“
Otáčaš sa, v duši strach.
Každý závan vetra ťa desí.

Svetlo svieti, zrazu nie.
Chodíš z izby do izby.
Po stenách znie škriabanie.
Snažíš sa odriekať modlitby

Chlad sa náhle širi vzduchom
Po chrbte ti mráz prechádza
Srdce búši, nie však s kľudom
Hrôza ťa znova obchádza

Vtom ťa čosi zrazí k zemi
Zistiť čo však desíš sa
Chceš veriť, že nič to neni
Ale napokon predsa otočíš sa...

*****
TVORY PEKIEL

Veľký boj sa strhol v nebi
Ten, čo ovládla ho vlastná pýcha
Zvrhol tretinu hviezd k zemi
Každá z nich prach a síru dýcha

Krídla biele oheň pekiel spálil
Nikto z nich už dobro nevzýva
K večnému hnevu sa každý ich odsúdil
Hlas nenávisti sa v nich ozýva

Snažiť sa budú až do konca dní
Prekrúcať, hlavy pliesť a podvádzať
Zachránený, kto čelom sa im postaví
Sladkými rečami nenechá sa klamať

*****
Ty...

Bol som slepý a nevidel som...
No Ty si bol mojím svetlom v temnote...

Bol som hluchý a nepočul som...
No Ty si bol hlasom ktorý mi šepkal...

Bol som nemý a nevravel som...
No Ty si bol slovom, ktoré som prvý krát vyriekol...

zatiaľ toľko

padla mi sána asi takto ked ešte raz povieš že nevieš písať tak si ťa nájdem človeče ... krásne sú všetky aj tie spn aj tvoje vlastné ani neviem ktorá sa mi páči viac, lebo každá má svoje čaro a dušu. len tak dalej, teším sa na dalšie tvoje výtvory

dakujem no este by sa nejake nasli aj nedopisane este nejak som sa k nim nedostala a ty si ma najdes no dobre na to si pockam

no tak šup dopísať

no nasla som este dalsie dve k SN tak ich prihodim

Nezabudnem

Nesmiem, pretože nechcem zabudnúť.
Nechcem pretože, nesmiem zabudnúť.

Snažil som sa vryť si do pamäte každý,
z našich posledných dní.
Každučký moment, keď si mi bol po boku.
Naše posledné spoločné Vianoce,
keď sme aspoň na moment zabudli na všetko.
Ako aj tvoj posledný úsmev.
Ktorý mi vravel: „Neboj sa, všetko bude dobré.“
Ale zároveň šepkal: „Sammy, ja mám strach.“
A ja som nevedel, čo povedať.
Hodiny odbíjali polnoc.
Ani slovko útechy zo mňa nevyšlo.
Iba slzy kotúľali sa mi po líci.
Vedel som , že prichádzam o to najcennejšie.
O to jediné, čo mi zostalo.
Bol si viac ako len môj veľký brat.
Kdesi v hĺbke srdci cítim,
že si mi bol kýmsi viac ako mi bol otec.
Ty si ma bránil pred celým svetom.
Tíšil, keď som mal strach.
Teraz zostalo po tebe iba prázdno.
Ťaživé ticho, v ktorom počuť iba vzlyky.
Ticho, v ktorom sa viac neozýva tvoj smiech.
Keď zavriem oči vidím teba s úsmevom na tvári.
No v tom sa zmení iba na grimasu
odrážajúcu utrpenie posledného okamihu.
Desím sa spánku, no bojím sa bdieť.
Hľadím na prázdnu posteľ vedľa seba.
V ušiach mi znie výkrik bolesti.
A ja opäť nedokážem skrývať slzy.
Srdce sa mi znova triešti na tisíce kúskov.
Spomínam si na tvoje posledné slová.
„Bojuj. Sam, pamätaj na to, čo ťa naučil otec.
Pamätaj na to, čo som ťa naučil ja.“
Pamätám si ich ako aj všetko.
Pamätám a NEZABUDNEM.

*****

Strata

Vždy som strážil každý tvoj krok
Opatroval ťa, aby sa ti nič nestalo
Veď bol si môj malý braček
No stačil okamih a všetko bolo preč
Okamih keď som ťa držal v náručí
A ty si poslednýkrát vydýchol
Volal som tvoje meno
no ty si ma už nepočul
Pozeral sa na teba
no ty si ma už nevidel
Stratil si sa kdesi v tme
kde ja som za tebou nemohol
Bezradne sedím a preklínam sa
prečo som neprišiel skôr
No nič z toho ťa nevráti späť
nepreberie opäť k životu
A tak iba nemo hľadím
ako tu teraz pokojne ležíš
akoby si iba spal, čakal na nový deň
Stále mlčky prosím a dúfam
že otvoríš oči akoby sa nič nestalo
Pozrieš sa na mňa s úsmevom
Ale prosba ostáva nevyslyšaná
A tak márne hľadám zmysel žiť...

krááááááááááááááááááásne pripomínajú mi to spn ktoré tak zbožnujem

no to SN asi ostane len v poviedkach pripadne basnach v tomto pripade