Lazarus Rising - Ako to v skutočnosti bolo

Túto poviedku som písala už dávnejšie a mala osm aj spoluautorku ale ta tu nieje a neviem ci bude nuž ale to je jedno každopádne som sa rozhodla, že sem tento výtvor dám Je to vlastne akýsi prepis 1 epizódy 4. série Supernaturalu


O 4 mesiace neskôr
Uprostred lesa stál neznámy muž. Podišiel k hrobu, ktorý tam dakto provizórne urobil. Zvliekol si kabát
a prevesil ho cez drevený kríž. Vyhrnul si rukávy na bielej košeli a vzal do ruky lopatu, ktorú si so
sebou priniesol. Nervózne pozeral raz na hodinky a raz na hrob pred sebou.
„Kde je toľko? Už tu mal predsa dávno byť.“
Po ďalších piatich minútach, ktoré strávil muž ustavičným pozeraním na hodinky a prechádzaním z
miesta na miesto chytil lopatu a nervózne ju hodil o zem a pri tom zvreskol, " Ja sa na to všetko
môžem .." Vetu nedokončil lebo keď lopata dopadla na zem všetky stromy naokolo popadali.
"Hups" Bolo jediné, čo z muža vypadlo. Nevinne sa poobzeral. "To som naozaj nechcel.“
V hrobe, nad ktorým muž stál, ležal Dean Winchester. Jeho mŕtve telo zrazu ožilo a on otvoril oči.
„Čo to?“ nechápal. Z vrecka vytiahol zapaľovač. Síce nevedel, ako sa tam dostal ale bol rád. No
radosť ho prešla, keď zistil, že nefunguje.
„Ale no tak...“ Skúsil druhé vrecko. Našťastie v ňom objavil zápalky. Lenže ani tie nechceli horieť. Boli
navlhnuté.
„To snáď...“ Rozhodol sa, že v tom stiesnenom priestore nemieni zostať už ani sekundu. Niežeby sa
mu tam nepáčilo alebo by tam nebolo útulne ale kyslíku tam veľa nebolo. Tak sa pokúšal dáko vylomiť
dosku na rakve. Po chvíli námahy sa mu to podarilo a naňho sa zosunulo trochu hliny a s ňou aj malý
mierne vybúraný krtko. Dean naňho takisto nechápavo hľadel. Krtko žmurkol.
„Potrebuješ pomôcť kamoš?“ spýtal sa.
„Si tu novy všakže?“
Dean chcel niečo povedať no zmohol sa len na "Hej tak trošku sa zaúčam."
"OK kamoško tak si zbalím obed od mojej starej a pomôžem ti čo vravíš?" Krtko bol veľmi vrúcny a
hlavne skvelý vo svojom obore. Dean sa veľmi potešil tejto pomoci. Krtko začal kopať a Dean šiel za
nim. Keď už boli na povrchu Dean vystrčil hlavu von zo zeme. Tam stál nervózny muž a keď videl ako
prvý vyšiel krtko dlho nečakal a chytil lopatu. Dean hneď schytal jednu ranu do hlavy čo ho okamžite
vrátilo naspäť do hrobu ako bol na začiatku.
"Vravel som že sa odtiaľ musíš dostať sám. Kým z tej čiernej zeme nedostaneš svoj zadok na povrch
vlastnými silami bude ti jedinou pomocou zapaľovač, ktorý už svieti." Povedal vyskúšal zapaľovač či
skutočne funguje a hodil ho do hrobu.
"A ty..." Pozrel na krtka. "...zbaľ si kufre s rodinou sa sťahujete na Havaj." Krtko zastonal " piesok
nieeee." Dean sa prebral a zistil že je opäť pod zemou a opäť v hrobe.
„No to snáď nie... “ Vzal do ruky zapaľovač, ktorý mal pri sebe a tento krát napodiv zistil, že funguje.
Rozhodol sa opäť dostať na povrch. Po chvíli už bol na dennom svetle. Zhlboka sa nadýchol a
vychutnával si slnečné lúče. Postavil sa a porozhliadol okolo seba. Nechápal čo sa stalo. Obzeral sa.
Všade okolo hrobu bola spúšť a pováľané stromy.
"A teraz čo?" povedal si pre seba. Napokon sa vydal preč od toho deprimujúceho miesta. Po pár
metroch konečne našiel cestu a vybral sa po nej. Kráčal tak dve hodiny bol unavený a celý strnutý.
Ležal predsa v hrobe štyri dlhé mesiace. Keď si tak vykračoval počul zvuk . Otočil sa v ten isti moment
ho predbehla celá kolóna cyklistov. Zvonili a nadávali prečo zavadzia na ceste počas preteku. Nestačil
nič povedať a už boli preč. Potom pred sebou uvidel benzínovú pumpu okamžité zamieril k nej. Na
dverách visela tabuľka s nápisom „ZATVORENÉ“ Pozrel sa na dvere a zistil, že jediný spôsob ako sa
dostať dnu bolo odomknúť zvnútra. Nahliadol cez sklo dnu dúfajúc, že tam niekto bude, kto by mu
otvoril no nikde nikoho nevidel.
„Halóó? Je tu niekto?“ No odpoveďou mu bolo iba ticho. Porozhliadol sa okolo seba.
„Musím sa dostať dnu.“ Pomyslel si a rozhodol sa rozbiť sklo na dverách. Vzal si košeľu, ktorú mal
zaviazanú okolo pása a omotal si ju okolo ruky, aby si ju neporezal o rozbité sklo. Postavil sa nabok,
zakryl si oči a silno rukou udrel do skla.
„Do....“ zachrapčal. Sklu sa vôbec nič nestalo zato ruka ho poriadne bolela. Nevšimol si totiž malú
priesvitu nálepku v rohu na ktorej stálo „Nerozbitné sklo“ Jediné, čo vedel bolo to, že sa musí dostať
dnu do obchodu aby sa konečne napil.
"Čo teraz?" zamyslel sa.
"Sklo je nerozbitne takže ho asi nerozbijem, nikto tu nie je tak mi nik neotvorí, kľúče nemám. Čo keby
som to obišiel? Možno je niekto vzadu a nepočul ma." Tak sa vybral obísť budovu. Keď uvidel, že
zadné dvere sú pootvorené pozrel sa na boľavú ruku a zaklial. Vošiel dnu a prvé čo spravil bolo, že
zamieril ku chladenej vode. Hneď vypil jednu fľašu. Uvidel zrkadlo okamžité šiel k nemu skontrolovať
si účes a tiež oblečenie. Chcel totiž vedieť či a ako veľmi je špinavý od hliny.
"Čo teraz?" vzal si igelitku, a napchal ju čokoládou a vodou. Keď šiel okolo časopisov vzal si jeden
porno časopis a takisto aj jedny noviny pretože si myslel, že sa tam niečo dočíta o americkej kríze.
Nalistoval 3 stranu a na nej bol veľký titulok Finančná kríza – dielo diabla.
„Ako to, že to vedia?“ Počul o nej v pekle rozprávali sa o nej dvaja démoni. Myslel si že je to len ďalšie
týranie. ale nebolo. Bál sa o svoje akcie.
„Čo sa tu za ten čas odohralo?“ Noviny v rýchlosti prelistoval ale nič zaujímavé tam nevidel. Tak ich
spolu s časopisom zbalil do tašky. Prešiel ku kase.
" Ako sa táto vecička otvára?" poobzeral sa.
"Žeby týmto tlačidlom?" Na gombíku bolo napísane "otvoriť pokladňu". Vzal si dvadsať dolárov a 35
centov.
" Obchody asi nejdú" napadlo ho. Pomaly sa už zberal na odchod, keď sa zrazu zapol televízor. No
namiesto nejakého zaujímavého programu bežalo iba čiernobiele zrnenie. Dean sa len obzrel a vypol
ho. No televízor sa zapol znova a spolu s ním aj rádio vedľa pokladne. Takisto iba šumelo. Obzrel sa
okolo seba, keď začul akýsi nepríjemný zvuk. Inštinktívne zamieril k poličke a vzal z nej škatuľu so
soľou. Okamžité ňou začal obsypávať okná no zvuk bol taký neznesiteľný, že si musel zakryť uši a tak
pustil soľ na zem. Zvuk silnel a vôbec neutíchal. Dean nevedel, čo sa deje. Nič také v živote nepočul.
Ruky si tlačil na uši, aby nepríjemný zvuk zmiernil. Zrazu nerozbitné sklo na dverách prasklo ako aj
všetky ostatné sklá. Dean ležal na zemi a stále si držal uši.
"Čo to do pekla...?" čudoval sa. Bohužiaľ nevedel, čo to bolo. Asi o 50 metrov od benzínky stál muž a
v rukách držal malú striebornú píšťalku na psov a silno do nej fúkal.
"Kde je ten čokel?" sťažoval sa a klial pre seba. Bol to ten istý muž, čo spôsobil spúšť v Ilinojských
lesoch. Zrazu k nemu pribehol štvornohý kamarát.
"A tu si." vravel už pokojnejším hlasom. Bol to yorkshirský teriér s malou ružovou mašličkou na hlave.
"Joj tak som sa o teba bál." Psíkovi dal bozk na mašľu a odišiel preč. Dean sa zdvihol zo zeme. V
obchode zostala spúšť, ktorú ten zvuk spôsobil. Podišiel k jednému z rozbitých okien a snažil sa zistiť,
čo alebo kto to mohol spôsobiť. Chvíľu sa obzeral po ulici a všimol si opodiaľ stojacu telefónnu búdku.
Vzal tašku, peniaze a zamieril rovno k nej. Vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere. Nechcel, aby niekto
počúval jeho súkromné telefonáty. Aj keď v okolí nebolo ani živej duše. Dean už z vrecka vyťahoval
drobné, že zavolá svojmu finančnému maklérovi ohľadom svojich akcií, ktoré mal na burze ale v tom
zazvonil telefón.
"Haló?" spýtal sa, keď zdvihol slúchadlo.
"Dobrý deň, tu je Jason C. z hry Chcete sa stať milionárom?" Dean neveriacky pozrel na slúchadlo a
znova ho priložil k uchu..
"Poznáte mladú dámu menom Lilith?" spýtal sa Jason.
"Samozrejme, že tú malú..." Dean sa snažil upokojiť.
"Lilith hrá o fantastické peniaze. Je na otázke za 5000 dolárov a potrebuje vašu pomoc. Tak Lilith
máte 30 sekúnd na položenie otázky a získanie odpovede. Začnite." Jason dopovedal a Dean zrazu
začul Lilithin hlas.
"Ahoj Dean. Tu je otázka " Aký lak na vlasy používa Lucifer na spevnenie svojho účesu?
A: Lybar, B:Taft, C: Welalfleks, D:Loreal
No aký? Bol si tam dlho, tak to hádam vieš." Lilith čakala na Deanovu odpoveď no jediné, čo začula
bolo "pip piiiip pip " Dean totižto zložil slúchadlo.
"Tam máš ty malá mrcha to máš za to peklo!"
Dean sa rozhodol s dobrým svedomím zavolať Bobbymu, aby zistil, čo sa vlastne deje.
Vhodil drobné do automatu a vyťukal číslo. Po chvíli sa mu na druhej strane linky ozval známy hlas
staršieho lovca.
„Hej?“
„Bobby?“
„Hej“
„To som ja.“ pousmial sa.
„Kto je to ja?“
„Dean.“ Vtom začul iba pípanie. Bobby zložil telefón.
„Ale no tak...“ povedal si v duchu a vhodil do automatu ďalšie drobné, že to skúsi ešte raz. V slúchadle
sa ozvalo : „Kto je tam?!“ Dean rozmýšľal, čo povedať, aby to opäť nezavesil.
„Bobby počúvaj ma.“
„Toto nie je zábava. Zavolaj ešte raz a zabijem ťa!“ telefón opäť zostal hluchý.
Dean sa poobzeral okolo seba a rozmýšľal čo bude robiť, keď si všimol pri búdke zaparkované auto.
Nebola to jeho čierna kráska ale muselo stačiť.
Pootvoril dvere na starom aute a hľadal kľúče no nenašiel ich.
"No teda tak to musíme spraviť asi inou cestou," pousmial sa.
Ľahol si na sedadlo a chytil drôty, ktoré boli pod volantom. Najskôr chytil červený a potom zelený,
spojil ich a auto začalo húkať. Dean sa zľakol
"Do čerta tato kraksňa má poplaško?" čudoval sa.
"Kto to ...?" Začal kričať muž, ktorý na streche opravoval anténu od televízora a rádia. Dean hodil
pohľad na strechu.
"No do riti." potom už len inštinktívne siahol na červený a modrý a auto naskočilo. Zavrel dvere a
poďme ho preč. Bol na ceste už takmer 5 hodín, keď v tom auto, ktoré si požičal s úmyslom nevrátiť,
zdochlo.
„Do pekla!“ Opäť sa pohral s káblikmi no nezaberalo to. Nech sa snažil sebe viac znova sa mu ho
naštartovať nepodarilo.
„Toto nie je možné!“ Vystúpil z auta. Pozrel na igelitku na sedadle spolujazdca, z ktorej trčali už len
prázdne papiere od čokolád a treskol dverami. Poobzeral sa, keď si pred sebou všimol veľkú tabuľu,
na ktorej bolo napísané „Južná Dakota“. Zmätene na ňu hľadel.
„To už som tu?“ Nechápal no zároveň bol rád aspoň nebude musieť šliapať dlhú cestu pešo. Vybral sa
teda po hlavnej ceste a asi po 20 minútach pochodu uvidel pred sebou známy dom. Vybral sa smerom
k dverám. Chvíľu len tak stál potom sa zhlboka nadýchol a hlasno zabúchal na dvere.

" Kto ma to zasa vyrušuje? Človek tu nemá ani chvíľu pokoja. Mám robotu, kto to je?" Nik sa neozýval.
Bobby síce nevrlo ale predsa šiel otvoriť dvere. Po ceste zložil zo seba svoju ružovú volánikovú
zásteru a strieborný nôž, ktorým krájal práve upečený jablkový koláč položil na stolík na chodbe.
Otvoril dvere. Keď medzi nimi uvidel Deana neveril vlastným očiam. Dean sa usmial.
"Prekvapenie.“
„Ja neverím...“ vyjachtal zo seba Bobby.
„Ani ja. To tu rozvoniavajú koláče? Ty...pečieš?“
Starší lovec nebol schopný povedať ani len slovo. Dean vstúpil dnu a stále sa usmieval. Bobby sa po
chvíli váhania a tupého pozerania na osobu pred sebou presunul k stolíku. Nenápadne z neho vzal
nôž a vrhol sa s ním na Deana.
„Bobby!“ skríkol naňho. Ten ho však vôbec nepočúval.
Dean sa nejako preplietol do kuchyne. Hlad ho ovládal viac ako myslenie na záchranu pred Bobbym.
Chytil sa stoličky chcel si sadnúť a všetko Bobbymu vysvetliť. Ten ju však chytil a odsotil preč. Mal
totižto na nej položenu škatuľu s koláčmi a bál sa, že mu ju Dean zje alebo prisadne. Nestihol
zachrániť jeden koláčik. To ho naštvalo. Vrhol sa znova na Deana ten bol silnejší. Chytil nôž a a
porezal sa na bicepse. Bobbymu prišlo Dean a strašne ľúto. Nevedel, že sa z neho stal v pekle EMO.
„Dean...“ , pozrel na neho.
„To som sa ti snažil povedať“ vyšlo z Deanových úst. Bobby ho silno objal. Tým objatím chcel
povedať, že toto obdobie s ním prekoná. Vie, že dospievajúci muži majú pár takýchto etáp. Aj on ich
prekonal a dobre si na ne spomínal. V tom uvidel na Deanovom čele menšiu špinku. Vzal fľašku
svätenej vody a oblial ho. Povedal si, že dva v jednom preverí ho či nie je démon a tiež ho hneď aj
umyje.
Keď si overil, že pred ním skutočne stoji živý a až na zopár škrabancov zdravý Dean ponúkol ho
čerstvo napečenými koláčmi. Trochu sa bál vziať si ale keď ho Bobby ubezpečil, že ho už nenapadne
tak sa pousmial a jeden si vzal. Počas jedenia jedného koláčika za druhým sa Bobbyho pýtal na
finančnú krízu a všetko čo mu za tie 4 mesiace ušlo. Hneď vyzvedal kde je Sam. Bobby mu na túto
otázku nevedel odpovedať a tak sa ho Dean snažil vystopovať. Podišiel k počítaču, ktorý mal Bobby v
obývačke a pustil sa do pátrania.
"Č sa tu dialo? Rodičia ta nechali na víkend samého doma?" prehodil Dean keď chytil prázdnu fľašku.
V tej chvíli Bobby zvážnel.
„Vravel som posledne mesiace...neboli ľahké. Démoni majú nejakého nového školiaceho démona a
ten je naozaj inteligentný. Tak som napiekol koláče a do nich som pridával svätenú vodu. Zabalím ich
do škatule a napíšem tam lístok, že je od Lucifera. Dám tam niečo v štýle. Kvôli finančnej kríze sa s
Vami musím rozlúčiť. Tak prijmite aspoň takúto malú drobnosť. S láskou Lucifer.“ Dean na neho ticho
hľadel spoza počítača. Jedine čo z neho vypadlo bolo „Hej.“ Vtom sa na mape, ktorá bola na monitore
objavilo kde sa nachádza Sam alebo teda aspoň jeho mobil. Dean a Bobby nasadli do auta a vyrazili
na cestu za Samom.
„Ok takže tu je číslo izby a toto...„ zamával víťazoslávne papierikom „...je číslo od tej peknej recepčnej
uškrnul sa Dean a schoval si papier do vrecka.
"Klopeš ty!" povedal Bobby.
Dean len nadvihol obočie a pozrel na staršieho lovca.
MEDZIČASOM V HOTELOVEJ IZBE – OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV DOPORUČUJEME
PRESKOČIŤ
"Sam pozri kúpila som si nové šaty, čo na to hovoríš?" Ruby pred nim pózovala v sýto-žltom tričku s
nápisom „Don´t Drink And Drive...Smoke And Fly“. Mala ružové rifle pokreslené kvetinkami a tenisky
so krikľavo zelenými šnúrkami. Sam zdvihol pohľad od notebooku. Keď uvidel ten zjav pred sebou,
zľakol sa.
"Nevedel som , že ..." nachvíľu sa odmlčal.
"..., že čo?" vyprskla Ruby.
"... no, že démoni húlia trávu." pousmial sa Sam.
"Preboha. Vyzleč to vyzeráš otrasne." radil jej. Ja sa zatiaľ idem osprchovať a ty objednaj pizzu. Ruby
chcela protestovať, no skôr než stihla čokoľvek povedať Sam zmizol v kúpeľni a zavrel za sebou
dvere.
„Dobre teda.“ povedala do prázdna. Vzala z nočného stolíka mobil a vyťukala číslo na pizzeriu. Po
vyčerpávajúcom telefonáte , počas ktorého sa jej pracovník na druhej strane linky snažil vysvetliť, že
hranolky na pizzu nedávajú nakoniec predsa niečo objednala. Položila mobil späť a skúmavo si
obzrela oblečenie na sebe.
„Neviem, čo má proti môjmu novému image-u.“ Povzdychla si vytiahla z vrecka cigaretu a zapálila si.
Odklepla popol na zem a vyfúkla malý obláčik dymu.
„Ja sa na to celé môžem...“ Po chvíli ju zahasila a postupne vyzliekla tričko, kvetinkované rifle a aj
tenisky. Všetko poukladala na posteli a zbalila do igelitovej tašky z obchodu. Vtom začula klopanie.
„Aaaaa pizza.“ Pomyslela si a šla otvoriť. Za dverami stál vysmiaty Dean a Bobby. Keď Dean uvidel
takmer vyzlečenú Ruby úsmev sa mu na tvári ešte viac rozšíril až bol doslova od ucha k uchu. Bobby
pri pohľade naňho len prevrátil oči.
„Teraz na donášku pizze chodíte v pároch?“ spýtala sa zvedavo a trochu sarkasticky Ruby.
"Asi sme si zmýlili izbu," začal Dean ale v tom spoza rohu kúpeľne vyšiel Sam. Pozrel na Deana
stojaceho vo dverách a potom na Bobbyho. Nemohol uveriť tomu, koho pred sebou vidí. Dean odstrčil
Ruby a prešiel k Sammymu ten neváhal zaútočil naňho nožom.
"Je to on! Je to on!" kričal Bobby pričom sa ho snažil držať ďalej od Deana. Sam sa po chvíli upokojil a
pozrel na brata. Nevydržal to a pevne ho objal. Keď sa objímali Dean zašepkal bratovi do ucha.
"Jaaaaj Sammy stále používaš Shaumu s citrusovou vôňou?" Sam sa len pousmial lebo vedel, že ho
Dean zasa raz prekukol. Ruby hľadela na dvoch objímajúcich sa chlapov pred sebou. Keďže bola tak
trochu pod vplyvom drog vysvetlila si to celé úplne iným spôsobom.
"Vy dvaja ste ako spolu?" spýtala sa.
"NIE" vyhŕkli zo seba obaja naraz.
"Tak ja radšej asi pôjdem" povedala Samovi.
"Áno to bude najlepšie." Prikývol súhlasne. Ruby sa pobrala obliecť tento krát pre zmenu do vecí,
ktoré jej dávnejšie pri nákupoch odobril Sam. Vzala tašku zo stola a odišla do kúpeľne pričom ju starší
Winchester stále sledoval s mierne priblblým úsmevom na tvári. Po chvíli vyšla a zberala sa na
odchod. Mladší Winchester bol gentleman a šiel Ruby odprevadiť až k dverám.
"Zavolaj mi." povedala Ruby.
"Áno, samozrejme Kathy." Povedal Sam opierajúc sa rukou o veraje.
"Christie" opravila ho. Sam na ňu pozrel nechápavým pohľadom a v duchu premýšľal
" Volá sa Kathy. Tým som si na sto percent istý. Mala to v papieroch.
„Čo si zase..." nestačil dokončiť vetu, keď zacítil známu vôňu marihuany.
"Super v mojej izbe, že sa nehanbí." Zavrel za ňou. Prešiel k posteli, na ktorú si sadol a začal sa
obúvať. Dean na neho chvíľu hľadel a v duchu si myslel: " To je môj malý brat dúfam, že použil tie
fígle čo som ho naučil...Dean! Mysli na niečo iné.“ povedal si. Bobby očividne premýšľal na tým, či
vypol trúbu. Sam sedel a šnuroval si topánky. Dean sa spamätal zo svojich zvrátených myšlienok a
začal sa pýtať.
"Čo to stálo?" pozrel na Sama. Ten sa len usmial.
"Ja nemusím platiť. Aspoň nie teraz. Pomáhal som jej vybrať len nejaké oblečenie." pozrel na brata.
" Jasné bráško to ti tak uverím. Preboha si Winchester. Viem, čo si tu s tou babou robil." Odvetil Dean.
„Ehmm.“ Snažil sa ukončiť ich srdcervúcu konverzáciu Bobby. Obaja na neho pozreli. Vtedy Deana
napadlo, čo sa to vlastne chcel spýtať.
„Tak čo to stálo?“ začal odznova.
„Už som ti to povedal.“ Nechápal Sam.
„Nemyslím Kathy, či Christie, či ako sa to volala.“
„Pizzu?“ spýtal sa nevinne a stále nechápavo Sam.
„Nie ani pizzu nemám na mysli. Spolupracuj trochu. Dostať ma späť.“
„Bola to tvoja duša? Alebo niečo viac?“
Sam pomaly začal chápať kam tým mieri.
„Myslíš si, že som uzavrel dohodu?“
„Áno presne to si myslíme.“ Zapojil sa Bobby, ktorý doteraz len ticho počúval zo sedačky opodiaľ.
„No neuzatvoril.“ Bránil sa mladší Winchester.
„Neklam mi!“ Deanov pokojný tón sa pomaly vytrácal.
„Neklamem.“ Odvetil Sam.
Dean ho prudko schmatol za golier košele.
" Povedz pravdu. Zapredal si dušu nejakej démonskej špine? Takto som zachránený nechcel byť!"
rozčuľoval sa.
"Počuj Dean. Kiež by som to bol ja ale nebol som. Chápeš? Snažil som sa ťa z tých sračiek vytiahnuť.
Ale žiaden démon nechcel uzavrieť dohodu. Povedali, že jeden Winchester im tam bohate stačí. Že
dvoch by už nezvládli. Že vraj tam robíš žúrky, spievaš karaoke a iné blbosti. Vedel som, že chceš ísť
odtiaľ preč. Vedel som, že démoni na teba v tom karaoke nemajú aj to, že ty chceš vyhrávať férovo.“
Dean si spomenul, ako každý piatok vyhrával a už ho to nebavilo. Najväčšie týranie bolo počúvať ten
ich "spev". Bolo to niečo príšerné. Vytrhol sa zo spomienok.
"Tak ako si ma odtiaľ dostal von? Veď neexistuje iný spôsob dostať ma von ako uzavrieť dohodu.
Povedz mi pravdu!" chytil ho znova za golier Dean.
"To je pravda! Mesiace...mesiace som sa snažil ťa dostať von ale nešlo to!" Kričal naštvaný Sam.
„Tak prepáč, že som to nebol ja, v poriadku? Dean prepáč.“ Povedal už miernejším hlasom.
„To je v pohode Sammy. Nemusíš sa ospravedlňovať.“ Odpovedal takisto pokojným hlasom aj Dean.
„Vypol som trúbu?“ povedal do ticha, ktoré nastalo Bobby. Obaja Winchestrovci naňho zmätene
pozreli. Bobby si všimol ich pohľady.
„Povedal som to nahlas?“
Dean iba prevrátil oči.
„Áno vypol si ju. Do pekla veď sme sa dvakrát vrátili aby sme ju skontrolovali.“
Bobby nahodil nevinný pohľad, ktorý za ten čas odkukal od mladšieho z bratov.
„Ehm. Dobre teda. Kde sme to skončili?“ Pozrel na Sama.
„Aha. No som rád, že tvoja duša zostala nedotknutá ale máme tu teraz jednu nepríjemnú otázočku....“
začal vetu Bobby.
„...ak ma odtiaľ nedostal Sam, kto potom?“ dokončil Dean.
Sam si povzdychol lebo ho nikto nenapadal. Vysmädol, keď si spomenul na Ruby a jej novy image.
"Dáte si niečo?" spýtal sa ako správny hostiteľ.
"Ja si dám Guiness." povedal Dean.
„A ty?“ otočil sa k Bobbymu.
"Čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu. Vďaka." povedal aj on svoju požiadavku.
Sam prešiel k chladničke vytiahol z nej tri pivá a rozdal ich.
"Guiness pre teba a čerstvo vytlačená pomarančová šťava pre teba." Uškrnul sa a sadol si na posteľ
oproti bratovi. Dean pozrel na značku piva.
" V pekle sme mali síce niečo iné ale tak stále lepšie ako nič." Pomyslel si a pomaly otvoril fľašku.
"No a čo si robil celú dobu, keď si mi na hrob nenosil kvety a nepomáhal z neho von?" spýtal sa a
odpil si.
" Keď som zistil že ťa nepôjde zachrániť. A že všetky kvetinárstva sú nehorázne drahé. Neveril by si
koľko stojí taký veniec...“ Rozčuľoval sa Sam.
„Veď som sa čudoval, že nevidím žiadnu stuhu s nápisom Spomíname.“ Skočil mu do reči Dean. Sam
sa len pousmial a pokračoval.
„...tak som sa rozhodol, že pôjdem po Lilith, aby mi kvety preplatila.“
"Sám?" spýtal sa neveriacky Bobby.
„SÁM?!“ Vykríkol vzápätí. Spomenul si totiž na svojho psa. Nechal ho samého doma a koláče tiež.
Pamätal si ako to vyzeralo minule.
"Chudák pes". pomyslel si.
„Bobby!“ vytrhol ho z myšlienok Dean.
„Sám? A čo si myslíš, že si kamoš?“ vrátil sa do rozhovoru Bobby.
Vtom Deana na posteli, kde sedel Sam čosi zaujalo a trochu prestal vnímať.
„Ja ..mal som zavolať. Prepáč Bobby...“ Odpovedal Sam „...bol som fakt zničený.“
„Och áno. Viem si predstaviť tvoju bolesť.“ Uškrnul sa Dean držiac v ruke podprsenku.
„To nie je tak...“ Dean sa však stále usmieval.
„Ty máš na tie podprsenky detektor, či čo? Vždy nájdeš nejakú a pokojne môže byt aj zakopaná ale ty
ju nájdeš.“ Snažil sa Sam obrátiť rozhovor na brata.
„Vieš Sammy. Sú inštinkty, ktoré ani peklo nezmení.“ Šibalsky sa usmial Dean
„To patrí Christie....“ vysvetľoval Sam podprsenku v bratových rukách.
„No ja neviem možno je to tvoje číslo.“ Pokračoval pobavene Dean a obzeral si ju.
„To patri k nákupom.“ Bránil sa.
„Ahaaa.“ Prikývol chápavo. „A kúpil si si takýchto kúskov viac?“
„No tak chalani...“ Prerušil ich starší lovec. „...k veci.“
"Tak teda, čo tu robíš?" spýtal sa mladšieho brata Dean.
Sam si odpil z piva a odpovedal:" No omrkol som tých démonov tu v Tennessee a zistil som, že sa
usalašili v tomto meste." dopovedal. Dean sa na chvíľu zamyslel.
"Myslíš ten salaš hore na kopci kde sú ovce, kravy a iné zverstvo?" nechápal.
"Áno, áno presne to. Postavili si ho tu a obliekli sa do takých oblečkov. Oni to nazývajú kroje a robia
turistom atrakciu." pousmial sa Sam.
"A kedy prišli?" vyzvedal Dean.
"Včera ráno." odpovedal Sam a dal si hlt piva.
"To ako všetko stihli?" čudoval sa starší Winchester.
"Ľudia v meste vravia, že tu bola taká dodávka a tam napísane "Ako sa stavia sen" tak neviem" snažil
sa to vysvetliť Sam.
"Dean sú to démoni oni si vždy nejakú tú cestičku nájdu." Dodal Bobby.
"Počkaj oni sem prišli v to ráno, keď som sa dostal von to musí mať nejakú súvislosť!" povedal Dean.
„Ako sa cítiš?“ spýtal sa Bobby staršieho Winchestra. Mal tak trochu strach, že ho znova pochytí to
EMO šialenstvo ako u neho doma a mohol by si ublížiť.
„Trochu hladný.“ Skonštatoval Dean
„Ako môžeš byť hladný, veď si my vyžral všetky plechy s koláčmi a ešte aj po ceste si sa nimi pchal?“
Dean sa na neho iba nevinne pozrel.
„Skôr ma zaujíma či sa necítiš čudne alebo...?
„...alebo démonicky?“ dopovedal Dean. Bobbyho už prestávalo baviť to ako Dean za neho dokončuje
otázky.
„Koľkokrát mám ešte dokazovať, že som to skutočne ja?“ Spýtal sa Dean.
"Ok. Ale počúvaj ma. Žiadny démon ťa nepustí na slobodu len tak z dobroty srdca. Isto plánujú niečo
zlé." povedal Bobby a pozrel na Deana.
"Samozrejme. Viem, že to nebude posedenie pod jedličkou ani žiadna Východná ale ja nič neviem a
cítim sa stále fajn. Žiadne zmeny. Tlak v poriadku, dýchanie tiež fajn. Aj keď je pravda, že keď som
uvidel tú recepčnú trochu sa mi zrýchlilo ale napravilo sa to jedným telefónnym číslom." Zavtipkoval.
"Pozrite vôbec nevieme, čo zamýšľajú ale mám kopec otázok a žiadne odpovede. Potrebujem
pomoc!" povedal Sam vážne.
"Nepozerajte na mňa. Už raz som bol priateľ na telefóne a nemienim ním byť znova." povedal si Dean
po tichu ale nie dostatočne. Sam s Bobbym sa pozreli na seba nechápavým pohľadom. Bobby mrkol
na Sama nech je ticho, že Dean má možno ďalší zo svojich úletov.
Bobby sa na chvíľu zamyslel nad Sammyho slovami, že potrebujú pomôcť.
"Poznám jednu okultistku pár hodín odtiaľto. Toto je niečo veľké. Možno počula dačo z druhej strany."
"Dopekla dobrý nápad." Potešil sa Dean.
" Hádam to nebude niečo ako čajový dýchanek bandy tínedžeriek ." zavtipkoval znova Dean a vtedy
sa už Sam neudržal a vybuchol smiechom.

Bobby sa pousmial. "Hneď som späť." povedal a odišiel. Obaja sa obzreli za odchádzajúcim Bobbym.
Po chvíli sa zdvihol z postele aj Dean. Sam ho nasledoval.
„Počkaj chvíľu.“ Zastavil ho.
„Asi by si chcel toto naspäť.“ Z krku si zložil amulet, ktorý dal raz Deanovi na Vianoce, keď boli malí.
Ten si až teraz uvedomil, že mu vlastne doteraz chýbal.
„On mi ho vzal? No pekne. Kde sa vytratila úcta k zosnulým?“ Pomyslel si no nahlas nepovedal nič.
„Vďaka.“ Pousmial sa.
„To nestojí za reč.“ Odvetil. Dean sa opäť otočil na odchod, no znova ho zastavil bratov hlas.
„Dean?“
„Hej?“ Dean začal pochybovať, že sa mu podarí od Sama pohnúť na viac ako 2 kroky.
„Nechcel si mi aj ty niečo vrátiť?“
„Ja? Nepamätám sa že by som ti dačo vzal?“ nechápal starší Winchester.
„1. Máj? Boston? Obed? 20 dolárov?“
„Ty si to zapisuješ, či čo?“
Sam nahodil svoj typický nevinný pohľad. „Vlastne...hej.“ Pozrel do zeme a za chrbtom schovával
malý zápisník.
"Hej Dean, aké to bolo?" spýtal sa.
Dean sa pozeral na svoj znovu nájdený prívesok a v duchu si vravel." Ooo bože tak si mi chýbal. Kto
mi bude nosiť šťastie keď nie ty? Aj keď to peklo..." zamyslel sa ale Sam ho vytrhol zo zamyslenia.
"Čo? Peklo?" spýtal sa v rýchlosti.
Sammy prižmúril oči. Myslel to pivo, čo mu pred chvíľou priniesol. Chcel totiž, aby sa brat cítil čo
najlepšie. Tak ale aj to peklo je zaujímavá otázka pomyslel si.
"Neviem. Celé je to nejaké nejasné." odpovedal mu Dean.
"Chápeš všetko čo viem si mi vlastne povedal ty. O tom karaoke a žúroch. Všetko sa mi to zlieva do
kopy. Vlastne nepamätám si absolútne nič." pozrel na mladšieho brata.
"Vďaka bohu. Keď si vezmeš, že si sa opíjal kade si chodil. A tie démonky nie sú až moc k svetu."
pozrel na neho ustarostene Sam.
„Ver mi viem o čom hovorím.“ Povedal potichu.
"Hej. To máš svätú pravdu." povedal Dean. Poslednú bratovu vetu totiž prepočul.
Zrazu nastalo v miestnosti ticho, v ktorom bolo počuť iba Bobbyho tlmený hlas ako s niekým debatuje.
Obaja na seba chvíľu tupo hľadeli.
„Jaa idem do kúpeľne.“ Povedal odrazu Dean ukazujúc na dvere.
„V poriadku.“ Prikývol Sam a bol rád, že trápna chvíľka je fuč.
Dean vošiel do kúpelne a zavrel za sebou dvere.
"Konečne aspoň minútka len pre mňa." Oprel sa o dvere. Po chvíli prešiel k zrkadlu a začal sa doň
pozerať.
"Juuuj zrkadlo keby som sa ta spýtal, kto je najkrajší na svete asi mi neodpovieš čo?"
Medzitým sa Sam chystal na odchod. a uvidel sa v zrkadle, ktoré bolo zavesene na stene.
"S takýmito vlasmi nemôžem ísť medzi ľudí. Ešte som si ich neupravil po sprchovaní." Povedal si v
duchu. V tom vošiel Bobby a povedal nech sa pripravia, že odchádzajú za okultistkou. Sam sa
presunul ku dverám kúpeľne a zaklopal.
„Dean. Ehm. Nepodal by si mi z poličky Taft?“
„Ou. Jasné.“ Vzal lak a podal ho bratovi. Ten sa s ním vytratil za dverami kúpeľne. Deanovi zrazu
hlavou preblesli spomienky, na ktoré by najradšej zabudol no nedalo sa.
„Ale tak toto je krásne. Ešte z tejto strany. Paráda. Nezabudni mi tie kučery riadne nalakovať.
Nechcem vyzerať ako idiot, keď pôjdem na obchôdzku.“ Dean dookola pobehoval s Taftom v ruke.
Deň čo deň musel Luciferovi upravovať účes. Bolo to niečo strašné. Nikdy totiž nebol s ničím úplne
spokojný.
„To má čo znamenať???! Vyzerám ako dáky veľkonočný baranček! Myslíš si že s týmto vzbudím
hrôzu? Alebo rešpekt? Skutočne? Jedine tak záchvat smiechu na maškarnom!“ Rozčuľoval sa a
hromžil mu ružovým zrkadlom, ktoré držal v ruke a hádzal po ňom natáčky z košíka.
„Okamžite to naprav! Okamžiteeee!!!“
„Dean?!“ vytrhol ho zo spomienok známy hlas.
„Je všetko v poriadku?“ spýtal sa trochu ustarostene Sam pri pohľade na do blba pozerajúceho brata.
"Dean," znovu zvolal na brata Sam.
"Á... áno?" spýtal sa starší Winchester.
"Bobby dotelefonoval s tou okultistkou a mame ísť s ním" pozeral na brata.
"OK." súhlasil Dean.
"Deje sa niečo?" spýtal sa Deana keď si dával bundu.
"Nie!" odfrkol Dean.
"Si si istý?" Sam stále dobiedzal videl na ňom totiž, že niečo nie je v poriadku.
"Áno! Som si istý. Prečo sa tak staráš?" spýtal sa otvorene Dean.
"No asi preto, že si sa len pred chvíľou vrátil z pekla a si môj jediný brat, moja jediná rodina..." pozrel
sa do Deanových očí. "... a dlžíš mi tých 20 dolárov." usmial sa Sam.
Dean len prevrátil oči a pozrel na brata.
"Sľubujem, že keď sa dostanem k prachom tak ti ich vrátim!" Chytil brata za rameno.
"No čo slečinky môžeme ísť?" spýtal sa Bobby, ktorý stál medzi dverami a pobavene ich sledoval.
Bratia nadvihli obočie.
"Slečinky?" povedali na raz.
"Neviem kto tu vo voľných chvíľach vypeká koláčiky" Povedal Dean a vyšli z izby.
"A kam to vlastne ideme?" spýtal sa na parkovisku pred hotelom Sam.
„Len sa držte za mnou.“ Odvetil nasadajúc do auta. No Sam stále čakal na jasnú odpoveď.
„Je to odtiaľto také 4 hodiny po medzištátnej.“ Naštartoval auto a chystal sa na odchod.
„No choďte. Nebudem tu na vás čakať.“ Popohnal oboch Winchestrovcov Bobby. Sam a Dean sa
naňho usmiali a šli k druhému autu zaparkovanému pred hotelom.
„Myslím, že budeš chcieť šoférovať.“ Pousmial sa Sam. Bolo mu to jasné, keď uvidel iskričky v
Deanových očiach. Vytiahol z vrecka bundy kľúče a hodil ich staršiemu bratovi. Dean sa pozrel po
dlhom čase na svoju krásku. Jediné, čo z neho vyšlo boli akési zvuky.
" Hohoho. Skoro by som zabudol." Prešiel bližšie k Impale a jemne ju pohladil a otázkou ju privítal.
"Hej, miláčik, chýbal som ti?" Vtedy konečne chytil kľučku a nasalo do auta. Bol to ten krásny pocit
ktorý, si pamätal.
Chytil sa volantu a na okamih zatvoril oči. Už sa videl, ako sa rutí po amerických cestách. Keď otvoril
oči uvidel niečo na čo si teda vôbec nespomínal. Uvidel totižto "Ipod." Dean sa veľmi nevyznal v
technike ale vedel, že za tie štyri mesiace sa povinná výbava auta nezmenila a že tá vecička pred ním
tam určite nepatri. Medzitým si Sam vonku spomenul, že zabudol dať z Impaly preč Ipod. Vynadal si
ale napokon nabral odvahu a sadol si do auta na miesto spolujazdca. Keď uvidel bratovu tvár
pochopil, že je zle. Dean tupo hľadel na tú vecičku pred sebou. Vyšla z neho len jediná otázka.
" Čo to do pekla je?"
„To je...ehm...no...“ Sam sa na brata len prihlúplo usmieval v duchu si stále nadávajúc, že Ipod
neodpratal. No na druhej strane bol rád, že stihol odmontovať z Deanovej krásky zadne krídlo,
podsvietenie a tuningový výfuk a všetky ostatné vylepšováky, ktoré za tie štyri mesiace stihol
namontovať.
„Čo? Stratili sme reč?“ čakal na odpoveď Dean a uprene naňho hľadel.
„Ipod.“ povedal napokon Sam.
„Mal si sa o ňu starať. Nie ju apgrejdovať.“ Odvrkol mu.
„Ja som si myslel, že je to moje auto“ bránil sa Sam.
„Moja kráska. Jeho auto? Čo ti to urobil? Dúfam, že z toho nebudeš mať nejakú traumu.“ Prebleslo
staršiemu Winchestrovi hlavou kým štartoval. V momente, keď naskočil motor sa autom začala niesť
melódia piesne Visions od Jasona Mannsa. Dean opäť iba tupo hľadel na Ipod pred sebou, z ktorého
tie strašné zvuky vychádzali. Snažil sa predýchať šok...už druhý. Otočil sa na vedľa sediaceho brata,
ktorý si s úsmevom pohmkával „chytľavú“ melódiu. Dean sa otočil naspäť a chvíľu sa snažil nájsť tie
správne slová. Potom sa znova otočil k Samovi a vyšlo z neho trochu zarazené a trochu viac
nechápavé „To ako vážne?“ Sam iba pokrčil plecami a nahodil svoj typický nevinný výraz, ktorý
odpozoroval od jedného šteniatka labradora, keď bol ešte malý. Dean nemohol uveriť, čo brat s jeho
miláčikom za 4 mesiace porobil. Bál sa, aké ďalšie strašné vylepšenie objaví nabudúce.
„Neboj zlatko, už som tu s tebou.“ Upokojoval v duchu svoje autíčko a hlavne sám seba. No z
myšlienok ho vytrhlo trúbenie. Bobby na nich totiž ešte stále a dosť nervózne čakal v aute o kúsok
ďalej.
"No dobre veď už ideme", povedal si pre seba Dean. Zošliapol plyn a vyrazili.
Keď boli na ceste asi tak pätnásť minút začal sa Dean pozerať na Sama. Raz na Sama a potom na
cestu. Sam a cesta , Sam a cesta.
"Čo je?" vykríkol už nervózny Sam, keďže si to už hneď na začiatku všimol. Dean zabočil ku krajnici a
tam zaparkoval svoju krásku, aby sa mohli s bratom porozprávať.
"Vieš je tu jedna vec, ktorá mi stále behá po rozume."
"Áno?" spýtal sa zvedavo Sam.
"Vieš zomrel som a celý ten čas som myslel na to, či si dával pozor na moju krásku. Ako vidím tak
podľa teba hej." poslednú vetu si povedal pre seba.
Sam na neho pozrel a chápal ho.
"A hlavne som myslel na to, čo sa stalo s tebou. V tú noc, keď sa to stalo, teda skôr keď ma to
dostalo. No chcel som... Ako si sa z toho dostal? Myslel som, že ťa Lilith ide zabiť?" Spýtal sa zvedavo
Dean.
„No chcela...ale nemohla.“ Odvetil Sam a pozeral pred seba.
„Ako...nemohla?“ vyzvedal Dean.
„No prišlo jej to ľúto. Myslela si, že by predsa len niekto mal chodiť na hrob. Vieš nosiť kvety.
Zapaľovať sviečky.“ Povedal potichu Sam.
„O nie. Že on na ňu pozrel tými svojimi psími kukadlami. Ako inak by sa odtiaľ dostal.“ Napadlo
okamžite Deana.
"Ok. Takže túto otázku máš zodpovedanú." povedal.
"Túto otázku?" Spýtal sa Sam.
"Ty ich máš viac?"
"Áno. Samozrejme, že mám. Mám ich napísane v takom malom notese." A vybral zo zadného vrecka
jeansov malý notes.
Sam len povzdychol:" Takže mne sa smeješ, že mám zápisník na peniaze, ktoré som požičal a ty
toto?" robil si z brata srandu.
"No dobre Sammy predýchajme to." pozrel na brata utešujúcim pohľadom.
"Otázka číslo dva. Tvoj obľúbený film.“
„ČO?" vyhŕkli zo seba obaja takmer naraz. Dean nechápavo prehadzoval stránky.
"Aaaa nie. Toto nie. To je zošit pravdy." otočil notes a spýtal sa konečne to, čo chcel.
"A čo Ruby? Kde je?" prečítal zo zápisníka a pozrel na mladšieho brata.
"Mŕtva? V pekle? Ani neviem." odpovedal Sam.
Dean prelistoval zápisník a a našiel ďalšiu otázku, ktorá mu vŕtala hlavou odkedy sa dostal z pekla.
„Tak čo používal si tie svoje čáry-máry?“ vyzvedal pričom perom odškrtával zodpovedané otázky.
„Nie“ odvetil stručne Sam.
„N..I..E“ zapísal si starší Winchester odpoveď.
„Si si tým istý?“ pozrel na brata.
„Áno som si istý. Nechcel si, aby som také veci robil, tak som ich jednoducho nerobil.“ Začal
nervóznieť pri spŕške otázok.
„Prakticky to bolo tvoje posledne želanie. Samozrejme, keď nerátam tých niekoľko desiatok želaní
predtým.“
„Ehm...ok... tak sa toho drž.“ Povedal a odškrtol si ďalšiu otázku.
Bobby sledoval cestu pred sebou. Dúfal, že čím skôr prídu k Pamele a zistia, čo sa vlastne deje, kto
dostal Deana z pekla a prečo. Pozrel sa do spätného zrkadla, kde by mal vidieť v diaľke svetlá Impaly.
No za ním nebol ani len náznak svetla iba čierňava.
„Čo do kelu...“ zašomral a otočil auto, že sa pozrie, čo tých dvoch zdržalo. Asi po 5 minútach cesty
uvidel na krajnici odparkovanú Impalu a oboch Winchestrovcov zahĺbených do rozhovoru. Vystúpil z
auta a šiel k nim. Tam Sam odpovedal na Deanove otázky. Bobby sa zohol a zaklopal na okno. Dean
na neho pozrel a okienko na Impale dal dole.
"Nevyrušujem Vás dievčinky?" Spýtal sa nabrúsený Bobby.
"Ale Bobby vieš musel som sa ..." Začal Dean ale Bobby ho prerušil.
"Jasne, jasne. Ale mali by ste si chlapci uvedomovať, že ja tu nemusím byť ale chcem vám pomôcť a
to aj napriek tomu, že som mal na víkend iné plány." pozrel na nich.
„Piecť koláčiky?“ Zaškeril sa Dean. Bobby sa naňho zamračil.
"Prepáč Bobby." Povedal.
"Už pôjdeme naozaj za tebou." upokojil ho starší Winchester.
"Dobre. A nič sa nestalo." pozrel na oboch bratov Bobby.
Odkráčal späť k autu a nasadol. Chcel naštartovať ale nič sa nestalo. Skúsil znova no výsledok bol
rovnaký. Auto nenaskočilo. Bratia sa otočili a pozerali na neho, čo sa deje. Bobby nadával všetkým
svätým, že sa mu pokazilo auto. Winchestrovci vystúpili z auta.
"Čo sa deje?" Spýtal sa starší z nich.
"Ale určite zase ten karburátor."Odpovedal diagnózu Bobby.
"Aha no tak teda poďme na Impale a neskôr sa vrátime pre tvojho miláčika a odtlačíme ho k tebe na
šrotovisko.
"Dobre. Poďme nech to mame za sebou. Som zvedavý, čo tú tvoju riť dostalo z pekla." Povedal
Bobby. Všetci traja nasadli do auta a usadili sa. Dean chcel naštartovať a nič. znova skúsil ale znova
nič. Všetci zakliali, že to hádam nie je možné. Vystúpili z auta a postávali pri ňom.
"A čo teraz?" Spýtal sa Sam.
"Nemám tušenia." Povedal Bobby.
"Pôjdeme peši?" Spýtal sa Dean no hneď tú možnosť aj vyškrtol keďže sa mu veľmi nechcelo. Dohodli
sa na tom, že budú stopovať. Dean v tom začul známi zvuk ale nechcel tomu veriť. V tom sa zo
zákruty vynorili cyklisti, ktorí Deana obiehali pri pumpe, keď sa vyhrabal z hrobu.
"Hej dajte si tam vzadu pozor. Je tu ten kretén z pumpy." Zakričal jeden z prvých cyklistov.
"Čo? Aký kretén?" Rozčuľoval sa starší Winchester.
"No počkaj . Ja si ta raz chytím." Kričal za miznúcou skupinkou.
"A čo teraz, keď si sa upokojil?" Spýtal sa Bobby.
"Neviem." Povedal úprimne Dean, ktorý premýšľal nad tým ako raz chytí toho chlapa oblečeného v
elasťákoch s veľkým vyšitým číslom 13 na chrbte.
"A neskúsime opraviť tie autá?" spýtal sa Sam.
"No môžeme" povedali po chvíli Bobby s Deanom. Všetci sa pustili do opravovania a pred východom
slnka ich dve štvorkolesové krásky opravili. Nasadli a vydali sa znovu na cestu. Po pár hodinách cesty
sa dostali konečne k okultistke.
"Chovajte sa slušne rozumiete!" vravel im Bobby, keď stali tesne pred jej domom a zahľadel sa hlavne
na staršieho z bratov.
"Ale Bobby, kedy sme my neboli?" spýtal sa Dean tesne pred tým ako sa otvorili dvere. Vo dverách sa
zjavil chlapík v stredných rokoch. Pozrel svojimi bledo šedými očami na lovcov pred sebou.
„Prajete si niečo?“ spýtal sa s úsmevom. Bobby neváhal z vrecka bundy okamžite vytiahol ploskačku
so svätenou vodou a oblial ho.
„Čo to? Čo vám preskočilo? Vy nie ste normálni!“ Všetci traja sledovali chlapíka, či si nevšimnú niečo
čudné no on iba nadával a stále viac a viac červenel od zlosti.
„Práve som šiel k doktorovi, mám problém s očami. Šedý zákal. Vidíte? Vidíte??“ Rozhadzoval
rukami.
“A vy takto? Teraz aby som sa prezliekol. Do čerta.“ Ukázal na košeľu, ktorá bola celá od vody.
„Ehm prepáčte.“ Využil Dean chvíľku, keď bol muž ticho alebo aspoň tak nahlas nenadával.
„Ešteže nemal v ruke „kúzelný“ nôž.“ Pomyslel si.
„To viete on má v poslednej dobe taký tik.“ Ospravedlňujúco ukázal na Bobbyho, ktorý sa zatváril ako
anjelik a schovával ploskačku za chrbtom. Len sa na muža milo usmial a pomyslel si,: "Bože keby
som tu mal svoje koláče tak mu ich dám a určite by sa upokojil.“ V tom prehovoril.
"A mohol by som sa Vás spýtať, keď už sme Vás tak nemilo prekvapili. Kde býva Pamela Barnesová?"
opýtal sa pohotovo Bobby.
Muž na nich pozrel a nervózne si odfúkol.
"Vidíte ten dom tam, čo má biely latkový plot a pekne posekaný trávnik a nastavaných trpaslíkov pred
verandou?" spýtal sa muž a ukazoval mu na dom krížom cez ulicu.
„Bože, vždy som chcel takých trpaslíkov s peknými červenými klobúkmi a tie bacuľaté tváričky...“
hundral si potichu popod nos a zazeral na dom oproti.
"Hej vidím." odpovedal Bobby a vyrušil ho zo zamyslenia. Bol rád, že už konečne vie kam má ísť.
"Tak to nie je on a vidíte ten starý spráchnivelý dom vedľa." dopovedal muž. Bobby sa na neho pozrel
a poďakoval.
„Tak ani to nie je on.“ Odvetil. Bobby na muža nechápavo hľadel. Winchestrovci sa medzitým vzadu
pridusene smiali. Bobby sa otočil a na oboch vážne pozrel. V momente nasadili vážnu tvár.
„Môžete nám teda povedať v ktorom dome býva a ušetriť nás predstavovania celého susedstva?“
Povzdychol si Bobby a nadával si v duchu, že si nezapísal Pamelinu adresu, keď mu spomínala, že ju
zmenila.
„Nevďačník nevďačný.“ Zašomral muž a ukázal na jeden zachovalý dom úplne na konci ulice.
Keď už konečne lovci stáli pred správnym domom. Bobby im znova zopakoval aby sa správali slušne.
Dean len prevrátil oči a po stí krát sľuboval, že sa bude správať slušne.
Vtom sa otvorili dvere a z nich vyšla tmavovlasá žena okolo 30 rokov, ktorá hneď spoznala Bobbyho.
"Bobbyyyyy" skríkla a hneď ho vyobjímala. Obaja Winchestrovci sa na seba pobavene pozreli. Pamela
pustila Bobbyho a pozrela sa na bratov.
„Takže toto sú chalani?“ povedala a premeriavala si ich pohľadom od dola nahor. Dean na ňu
neveriacky pozeral. Myslel si, že dvere im otvorí nejaká vráskavá prešedivená starena so skleným
okom a zubami v poháriku. No bol milo prekvapený. V momente nahodil svoj typický úsmev. Bobby si
to všimol a kopol ho do členka. Deanovi sa úsmev skrivil na akúsi grimasu.
„Veď ja nič.“ Pozrel sa nevinne na Bobbyho. No ten dobre vedel, kde by to jeho nič skončilo.
" Áno presne tak by to skončilo." Pousmial sa Sam a prikývol Bobbymu. Pamela na nich pozerala, či
sú v poriadku. Pretože používali svoj „telepatický" rozhovor. Dean so Samom to robili už ako deti a
Bobbyho to vždy vedelo naštvať, keď sa tí dvaja krpci smiali za jeho chrbtom. Tak sa časom učil ich
"tajný" jazyk. Až sa ho naučil a bol rád pretože ho chalani až tak neohovárali.
"Šibe ti to mam zakázané od Bobbyho ." pozrel sa Dean na brata.
"Haló už by ste mohli použiť aj ústa." Skočila im do „reči“ Pamela, ktorá stála opretá o veraje a
sledovala ich „rozhovor“.
"No ešte aj ty...." povedal Bobby a konečne ich predstavil.
„Sam...Dean. Pamela Barnes. Najlepšia okultistka v zemi.“
Lovci slušné odzdravili. No ich myšlienky už rovnako slušné neboli. Hlavne tie Deanove blúdili kade
tade. Pamela vydala zo seba len par zvukov, keď si opäť prezrela chlapcov a pozrela na Bobbyho tým
istým pohľadom ako pred chvíľou Dean na ňu.
"Nezačínaj!" pozrel na ňu. Pousmiala sa a súhlasila. Čo jej zostávalo. Povedala si že to vyskúša keď
bude s chlapcami sama.
"Dean Winchester. Von z ohňa a spať na pekáči. Čo?" Dean sa otočil k Bobbymu a pomyslel si že jej
určite všetko vykecal.
"Hádam nie všetko!" dúfal.
Sam sa len vzadu usmieval a vravel si že radšej bude v úzadí.
"Keď to vravíš" odpovedal Dean.
"Poďte dnu." Usmiala sa Pamela.
Bobby prešiel okolo nej ako prvý a začal sa s ňou rozprávať.
Sam štuchol do Deana a ten len prikývol lebo chápal mladšieho brata. Tiež videl tie cukríky pri
dverách.
"Takže začula si niečo?" spýtal sa Bobby.
"No pýtala som sa snáď tucta duchov. Nik ale nevyzerá na to žeby vedel, kto vytiahlo tvojho kamaráta
z pekla alebo prečo." Povedal Pamela. Potom si všimla ako sa bratia uškŕňajú.
„Kľudne sa ponúknite.“ Usmiala sa na nich a ukázala na misku s cukríkmi.
„To tu mám ešte od Halloweenu. Tie dnešné decká sú nehorázne vyberavé. Nechceli to.“ Dodala.
Dean neváhal a hneď si nabral za hrsť cukríkov a napchal ich do bundy. Sam iba prevrátil oči.
„No čo, keď dávajú ber.“ Mykol plecami starší Winchester a zobral si ešte trochu cukríkov.
"A prečo ich tie decká vlastne nechceli?" spýtal sa Dean.
„ Veď sú skvelé.“ A hneď mal jeden cukrík v ústach.

"No ja neviem prečo ich nechceli. Sú to cukríky z morských rias a rôznych rastlinných produktov . Sú
dobre a výživné!" žmurkla naňho Pamela a obrátila sa k Bobbymu. Keď sa otočila Dean využil
príležitosť a všetky cukríky vysypal spať do misy a Ten čo mal v ústach vypľul hneď do kvetiny ktorá
bola pri ňom.
Kvetinka v momente ako sa cukrík ocitol v jej kvetináči zakričala:“ Som
kontaminovanáááááááááááááááá.“
Starší Winchester sa neveriacky pozrel na kvetinu na brata a potom späť na kvetinu.
“Ja počujem kvetiny?“ začudoval sa Dean a pozrel na Sammyho.
Sam len nadvihol obočie a pousmial sa.
“ V tých cukríkoch bola určite aj tráva.“ Povedal Dean a stále pozeral na kvetinu.
“No povedala rastlinné produkty.“ Začal sa smiať Sam. Zatiaľ sa Bobby stále rozprával s Pamelou.
"Tak čo ďalej?" Spýtal sa Bobby
"Uvidíme či dokážeme zistiť, kto to spravil." Povedala odvážne Pamela.
"Ale nezavoláš tu prekliatu vec sem však?!" zhrozil sa Bobby.
"Nie len chcem nakuknúť." povedala Okultistka a šla pripraviť všetko potrebné.
„Idem do toho.“ Dodal Dean a nasledoval Pamelu do ďalšej miestnosti. Bobby a Sam sa na seba
pozreli a šli tiež. Všetci prešli do obývačky a Pamela sa obrátila na hostí a ako správna hostiteľka sa
spýtala.
"Chlapci išli ste sem celú noc určite ste hladní. Prestriem na raňajky, čo poviete?" Odišla na chvíľu do
kuchyne a priniesla obrus.
"Doniesla som čierny viete moja obľúbená farba a tak rýchlo sa nezašpiní." Pamela sa natiahla a
rozprestrela obrus. Bobby medzi tým zatiahol závesy, aby ich ten trhlý sused, ktorého oblial nemohol
vidieť. Pamela šla vybrať nejaké tie sviečky, aby bolo vidieť do tanierov, keď Bobby zatiahol tie
závesy. Medzitým Sam s Deanom postávali pri sebe a obdivovali obraz, ktorý mala Pamela nad
krbom.
"Kto je to?" spýtal sa Sam. Pamela sa zasmiala.
"To kreslil jeden chlap. Bože ani neviem ako sa volal. Nakreslil ma po jednom nehoráznom žúre, kde
som sa zoťala a dali mi do rúk gitaru. Že vraj, aby to bolo vtipnejšie. Ale čo narobíme?" Usmiala sa.
"Jaj staré časy." A čupla si ku skrinke, kde skrývala sviečky. Otvorila dvierka a začala sa v nej
prehrabávať. Dean a Sam sa zatiaľ rozhliadali naokolo čo zaujímavé ešte uvidia. Okolo Pamely za
začali kopiť všelijaké podivnosti. Miestnosťou razom lietali staré vianočné ozdoby, knižka Macko Uško,
žehliaca doska, staré batikované tričko vo farbách dúhy, vyšívaný ružový obrus a kadečo iné omnoho
desivejšie.
„Miaaaaau.“ Ozvala sa mačka ktorú Pamela tiež vyhodila zo skrine. Bratia nechápavo pozerali ako sa
tam všetky tie veci zmestia.
„Ááá tu sú.“ Povedala víťazoslávne s bielymi sviečkami v rukách. Deana však zaujalo čosi iné než
haraburdie váľajúce sa po zemi. Pamela mala totižto na chrbte vytetované slová."Jesse forever."
Podľa Deana na tej lepšej časti chrbta a hlavne nižšej. Štuchol do brata, aby aj on videl to čo Dean
objavil. Sam sa pousmial a ukázal niečo Deanovi. Na členku bolo namiesto mena Jesse pre zmenu
Billy. Dean sa obzrel na brata a telepaticky mu povedal, že to asi bolo bezvýznamné lebo Jesse je
podľa neho na lepšom mieste.
Dean si odkašlal a spýtal sa. "Kto je Jesse?"
Pamela sa zasmiala a vedela akým smerom pôjde a čo presne staršiemu Winchestrovi odpovie.
"No nebolo to navždy." A usmiala sa na neho.
"Jeho škoda." Povedal Dean a usmial sa tiež.
"Môže to byť tvoja výhra." Povedala najzvodnejšie ako to vedela a odišla na stôl rozložiť sviečky.
Dean sa otočil k Samovi a začali sa rozprávať. Nemali silu na telepatický rozhovor tak sa rozprávali
normálne.
"Už ma má." Povedal Dean a tešil sa ako malá srnka.
"Zožerie ťa zaživa." Smial sa Sam, keď videl ako sa Dean teší viac a viac."
"Hej práve som sa dostal na slobodu. Do toho." Vytešoval sa Dean.
Lenže bratia zahĺbený do svojho rozhovoru si nevšimli, že k nim kráča Pamela. Kým rozkladala
sviečky s Bobbym sa dohodla, že raňajky odložia a najprv zistia, čo dostalo Deana z pekla. Prišla
bližšie k nim a pozrela sa na Sama.
"Ty si tiež vítaný chrobáčik." Žmurkla na neho. Keď odišla Dean pozrel na brata a ukázal prstom "Ty
nie si vítaný." Sam sa začal smiať.
"Ale pozvala..." Začal Sam.
"Dobre budem ferový poďme si zahrať papier kameň nožnice." Povedal Dean a nachystal sa na hru.
Sam vedel, že brat prehrá a nechcel mu to spraviť, keď sa teraz vrátil z pekla.
"Dean ja z tebou hrať nebudem!" Povedal.
"Sa bojíš čo?" zaškeril sa Dean.
"Nie nebojím Dean ale viem, že prehráš." Povedal úprimne.
"A to možeš vedieť ako?" Pozrel na brata nedôverčivo.
"Dean vždy dáš nožnice!" Pousmial sa Sam.
"Nedám." Odvetil Dean a išiel si sadnúť k stolu. Bol naštvaný pretože skutočne chcel dať nožnice. Pri
stole už čakali Pamela s Bobbym. Pamela ešte zapálila sviečky, ktoré priniesla zo skrine a zahĺbene
pozerala do ich plameňov. Bobby si zatiaľ obhliadal ruky.
„Sakra mal by som isť na manikúru. Ktovie, či mám ešte v mobile číslo tej manikérky.“ Prišlo mu na
myseľ .Dean a Sam sa k nim usadili a chvíľu na seba ticho pozerali. Dean si všimol, že stôl je až na 6
sviečok v strede prázdny. Zmätene pozeral na Pamelu.
„A raňajky?“ vypadlo z neho. Všetci traja sa naňho pozreli. Sam sa iba zasmial, vidno, že apetít jeho
brata ani peklo nezmení. Bobby len prevrátil oči a spomenul si na svoju vyrabovanú kuchyňu.
Napokon ticho prelomila Pamela.
„No menšia zmena plánu. Najprv zistíme čo tú tvoju chutnú riťku dostalo z pekla a potom sa najeme.“
Odpovedala.
„Dobre chyťte sa za ruky.“ Lovci ju poslúchli a pochytali sa za ruky.
„Keď začneme spievať nejakú trhlú hipisácku pesničku tak padám.“ Pomyslel si Dean.
Pamela sa nadýchla a začala sa koncentrovať. Dala si ruku na čelo a začala si pre seba vravieť.
"Uvoľní sa. Myseľ máš čistú. Viečka ti oťažievajú. Sú čoraz ťažšie a ťažšie...“
„PAMELA!“ zatriasol ňou Bobb, keď si všimol ako zaspava a zosuva sa na stôl. V momente sa
prebrala. Ospravedlňujúco sa pozrela na všetkých troch lovcov.
„Prepáčte.“ Dodala.
"Sakra zase sa mi to stalo. Na vyvolávanie mám použiť ľavú ruku s ťahákom a nie pravú. Pravú mám
na hypnózu." Vynadala si v duchu.
Potom sa pozrela na Deana. " Potrebujem sa chytiť niečoho, čoho sa dotkol náš temný netvor."
Natiahla ruku a siahla Deanovi na miesto pre neho veľmi citlivé. Vtom sa stôl prudko nadvihol.
"Whoa. Tam sa ma nedotkol." povedal Dean.
"Aspoň myslím...teda...dúfam." vravel si v duchu.
Pamela sa začala smiať a len prehodila:" Moja chyba."
Dean sa pozrel na Sammyho a ten sa len usmial a znova začal telepatický rozhovor.
"Ale nejako sa nám ten stôl prudko nadvihol asi si bol tam dole dlho." Smial sa v duchu.
"To nebolo kvôli nej ale kvôli tej mačke. Ona...obtrela sa mi o nohu. Zľakol som sa. Nečakal som to."
obraňoval sa Dean.
"No ako myslíš." Rýpal Sam do staršieho brata.
"Chalani sme tu pre niečo iné ako vaše sexistické podpichovačky." Zapojil sa do debaty Bobby.
Sam na neho pozrel a odpovedal.
"Áno už sme pokojní." A pozrel do stola.
Dean si teda začal vyzliekať košeľu a vyhŕňať rukáv na tričku. Aby ukázal Pamele, kde sa ho ten
netvor chytil.
Keď si Dean konečne odokryl ozajstné miesto kde sa ho dotkol ten netvor. Sam zostal zaskočený o
tomto nevedel.
“Upokoj sa Sam potrebujeme ťa koncentrovaného.“ Povedal potichu Bobby.
Sam súhlasil.
Pamela sa jemne dotkla už správneho miesta. Začala vyvolávať až vtedy keď mali všetci zatvorené
oči a boli znova pochytaný za ruky.
„Žiadam ťa, vyvolávam ťa a prikazujem ti zjav sa mi pred týmto kruhom. Žiadam ťa, vyvolávam ťa a
prikazujem ti zjav sa mi pred týmto kruhom.“
Deanovi sa jej vyvolávanie nezdalo tak pootvoril jedno oko a sledoval či sa jej ruka znova nezatúla
tam kam nemá a pozrel na ostatných či majú zatvorené oči. Pamela medzi tým pokračovala.
“Žiadam ťa,....“pokračovala Pamela. V tom sa začal triasť stôl. Sam sa pozrel na Deana. Dean mu
pohľad opätoval a ubezpečoval ho že za touto triaškou nie je on. V tom sa zapol Televízor a Dean si v
duchu zanadával.
„Museli dať teraz do Televízie tu reklamu na UPC, že nainštalujú každému kto im zavolá Digitálnu
televíziu zadarmo?“
„...Castiello?“ pokračovala Pamela. Všetci pootvárali oči. „Nie, prepáč Castiello tak ľahko sa
nevydesím.“
“Castiello?“ Spýtal sa Dean. Bál sa, že večer už nebude vítaní, keď sa Pamela vybavuje z nejakým
Castiellom. „tak sa volá.“ Povedala rýchlo Pamela a pokračovala. „Našepkáva mi to, varuje ma aby
som prestala. Žiadam ťa, vyvolávam ťa a prikazujem ti ukáž mi tvoju tvár. Žiadam ťa, vyvolávam ťa a
prikazujem ti ukáž mi tvoju tvár. Žiadam ťa, vyvolávam ťa a prikazujem ti ukáž mi tvoju tvár“ Vtedy
Dean zatvoril oči nemohol sa na to už viac pozerať.
No Pamela pokračovala. „ Žiadam ťa, vyvolávam ťa ...“ v tom ju prerušil Bobby. „Zrejme by sme s tým
mali prestať“. „Už to takmer mám“ zvýšila hlas Pamela a pokračovala „vyvolávam ťa, ukáž mi svoju
tvár. Ukáž mi tvoju tvár Hneď“ v tom sa oheň na sviečkach zdvihol a Pamele začali horieť obe oči.
****
MEDZITÝM
„José nechoď! Josééé.“ Ozývalo sa z televízora.
„José! Nenechávaj ju tam!“ vzlykala postava sediaca na obláčiku. Muž si vzal vreckovku z balíka, ktorý
mal položený vedľa seba a fňukal do nej. Utrel si slzy a ďalej pozeral svoj obľúbený seriál. Vtom sa z
diaľky ozvalo:
„Žiadam ťa, vyvolávam ťa, prikazujem ti.“ Počul to no nevenoval tomu pozornosť a ďalej cez slzy
sledoval osud Chuany Marie.
„Žiadam ťa, vyvolávam ťa, prikazujem ti.“ Ozvalo sa opäť a čosi hlasnejšie. Muž sa obzrel. Hlas ho
začal rušiť.
„Teraz nie.“ Povedal si a znova sa otočil k televízoru.
„Žiadam ťa, vyvolávam ťa, prikazujem ti.“ Žiadal ho hlas.
„Počúvaj mne nebudeš prikazovať akože sa Castiello volám. A daj mi pokoj ináááč...“ Odvrkol hlasu.
Chcel si vychutnať svoj seriál no hlas mu nedal pokoj.
„Žiadam ťa vyvolávam ťa, prikazujem ti.“ Opakoval stále.
„Počuj keď s tým neprestaneš tak uvidíš.“ Začal už skutočne nervóznieť muž.
V tej chvíli sa ozvala jemu známa hudba, ktorá oznamovala koniec ďalšieho dielu telenovely.
„No to snáď...“ pozeral na televízor.
„Žiadam ťa, vyvolávam ťa, prikazujem ti.“ Znova sa ozvalo.
„Tak ale...celých 300 dielov čakám na tento okamih a kvôli tebe som to prešvihol.“ Rozhadzoval
rukami.
„Žiadam ťa, vyvolávam ťa a prikazujem ti ukáž mi tvoju tvár. Žiadam ťa, vyvolávam ťa a prikazujem ti
ukáž mi tvoju tvár. Žiadam ťa, vyvolávam ťa a prikazujem ti ukáž mi tvoju tvár“ opakoval hlas.
„Ja ti ukážem moju tvár veď počkaj mrmlal si popod nos muž a prešiel po obláčiku k miestu kde sa
hlas ozýval najviac. Vyhrnul si rukávy, dal si ruky vbok a uprene sa zahľadel tým smerom.
„BU!!!“ skríkol a robil pri tom všelijaké ksichtíky.
„Tak ty sa tak ľahko nevydesíš? Áno? no to by som rád videl." zrazu sa ozvalo hlasne „vyvolávam ťa,
ukáž mi svoju tvár. Ukáž mi tvoju tvár Hneď!“
"Čo?" povedal muž, ktorí mal ruky v bok.
"HNEĎ? No bodaj by ti oči vypálilo!" povedal si muž a vtom sa po celom nebi rozliehal neznesiteľný
výkrik ženy, ktorej horeli obe oči.
„Hups!“ začal sa potichu smiať.
„Ale ja som to nemyslel vážne“ pozeral sa muž na obláčik pod sebou a začal sa pomaly pýriť.

Pamela sa po hrozivom výkriku zosunula k zemi. Všetci lovci vstali od stolu tak rýchlo ako len mohli.
Dean s Bobbym boli v momente pri nej.
“Volaj na 911!“ Zakričal Bobby na Sama. Ten sa hneď rozbehol k telefónu. Vytočil 911 a na druhej
strane sa ozvalo známe.
“Tu je 911.“ Sam neváhal ani minútu a začal vravieť čo sa stalo.
“Rýchlo sem musíte dostať sanitku. Tej žene sa vypálili oči....“ ale na druhej strane linky bez
akéhokoľvek záujmu pokračoval monotónny ženský hlas.
“Zanechajte nám odkaz. Sme na obednej prestávke. Ak sa Vám alebo niekomu blízkemu niečo stalo
skúste zavolať po 13:00 to tu určite budeme ale ak je to niečo nevyhnutné počúvajte ďalej. Teda ak
ste vydržali až doteraz a nezložili ste prosím počkajte a vyberte si vašu diagnózu.
Ak Vám trčí kosť z tela a nevydržíte do 13:00 tak prosím stlačte 1.
Ak máte cudzí predmet vo vašom tele a nevydržíte dlhšie, čo by ste teoreticky aj mohli tak stlačte 2.
Ak sa necítite dobre a ovracali ste celú rodinu a nepili ste predtým tri týždne tak stlačte 3.
Ak Vás pohrýzol susedov pes tak najskôr si ho zložte z nohy a potom stlačte 4.
Ak ste mali autohaváriu a vaša diagnóza sa vylučuje s bodom 2 tak stlačte 5.
Ak ste mali nehodu pri varené stačí ak to čo sa vám pokazilo vyhodíte ale ak ste sa popálili alebo
porezali. Ak ste EMO sa porezanie nepočíta stlačte 6.
Ak sa Vám pri no ehm no pri viete čom porušila no vy viete určite čo a myslite si že ste tehotná tak
moja už je neskoro a netreba klikať žiadne tlačítko ale pre objednanie izby na pôrod stlačte 7.
Ak nám chcete podarovať dary za naše celodenné služby stlačte samozrejme 8.
Ak ste vydržali až do teraz a nenašli ste sa zo žiadnych diagnóz a bohužiaľ ste vykrvácali alebo niečo
podobné. Váš tlak nebol dobrý zastavilo sa Vám srdce na infarkt myokardu, alebo ste dostali mozgovú
alebo inú mŕtvicu tak prijmite od rýchlej záchrannej služby úprimnú sústrasť. A prosím poproste
suseda alebo niekoho kto bol vo Vašom okolí nech stlačí 9 ďakujeme.“ Sam neveriacky pozeral na
telefón a bol zúfalý ale hlas pokračoval ďalej.
“Ak Vám vypálilo oči a teraz bezradne ležíte na zemi ...“ Samovi začala svitať iskierka nadeje. „...tak
zahaste tu Mariánku a hlavne NEHUĽTE. Nič sa Vám nestalo sú to len halucinácie a ste v poriadku a
zložte slúchadlo.“
Sam tupo hľadel na telefón
“Bobby?“ vždy mu Bobby dobre poradil tak si myslel že aj teraz.
“Čo je?“ skríkol na neho.
“Čo mám robiť? Oni povedali aby som...“ stále pozeral na Bobbyho.
“Rob presne to čo ti povedali.“ Sam sa zhlboka nadýchol a zložil telefón.
“ČO robíš?“ spýtal sa neveriacky Bobby.
“Povedal si aby som robil to čo mi povedali. A oni povedali aby som zložil telefón že som feťák.“
Zavolaj tam ešte raz a v kľude im vysvetli čo sa stalo.“ Snažil sa ukľudniť Bobby.
Pamela sa v tom prebrala a otvorila viečka. No namiesto očí bolo len prázdno.
Keď to Dean uvidel jeho oči sa zväčšili a nahodil znechutený výraz. „Zbohom raňajky.“ Povedal si v
duchu pri pohľade na Pameline vypálené oči.
„Nevidím nič nevidím.“ Povedala Pamela.
Medzitým sa Sammy konečne dotelefonoval a vysvetlil, že nefajčí marihuanu. Že maximálne ma pri
sebe nejaké cukríky a aj to sa nimi napchával jeho brat. Presviedčal osobu na druhej strane, že sa
skutočne dačo stalo a potrebujú urýchlene pomoc. Ku koncu len povedal „...Water street. Rýchlo
prosím“
Zložil telefón a pridal sa k Bobbymu a Deanovi, ktorí kľačali pri Pamele . Tá bezradne klipkala
viečkami a obzerala sa naokolo. Bobby so Samom sa na seba pozreli. Obaja už boli tak trochu hladní.
Dean si to všimol a vedel v čom je problém. Ako prvý šiel do kuchyne Dean a za nim postupne šiel aj
Sam a Bobby.
„Nič nevidím.“ Opakovala stále dookola. No nevšimla si, že ju nik nepočúva. Lovci sa totiž rozhodli
nájsť si niečo pod zub, kým príde záchranka a tak sa potichu odplížili z obývačky. Dean si myslel, že
ho pohľad na Pameline oči odradí od jedla no, keď uvidel chladničku hneď ho to prešlo. Otvoril ju. Z
každého kúta naňho hádzali očkom samé dobroty.
„Taak čo to tu máme.“ Prihovoril sa milým hlasom koláču, a akémusi pečenému mäsu v strednom
regáli. Sam a Bobby prevrátili oči a čakali, čo vytiahne pretože už boli tiež hladní.
„Nevidím. Ja nevidím.“ Ozývalo sa stále z vedľajšej izby, kým sa lovci spokojne kŕmili neskorými
raňajkami.
Po asi pol hodine Pamelyneho náreku sa pred dverami konečne objavila rýchla zdravotná služba.
Bobby išiel otvoriť. Pred dverami stali záchranári. Pozerali na neho a on na nich.
“ale veď Vám nič nie je. Však máte oči. Viete že plané volanie je protizákonné?“ začal Bobbyho
vypočúvať najmladší zo záchranárov.
“Ale tu nejde o mňa. To Pamela. Jej vypálilo oči.“ Záchranári sa pozreli neveriacky na Bobbyho ale
potom prišli až do obývacej izby Pamelineho domu.
“Dobrý deň ako?“ spýtal sa Pamely jeden záchranár, ktorí vošiel do domu ako posledný.
“Bože ja nič nevidím“ znova zavzdychala Pamela. Sam a Dean stáli v strede a sledovali čo sa deje.
„Ale to mi nehovorte ani zo srandy vonku také krásne slniečko a že nič nevidíme.“ Pousmial sa a
mrkol na ňu. Lovci sa neveriacky na seba pozreli a potom pozreli aj na záchranárov.
„No takže mladá pani alebo slečna? Čo nás trápi? Poviete mi?“ pozrel na ňu a čakal na odpoveď.
Pamela len zaklipkala viečkami a snažila si poutierať krvavé škvrny okolo očí. “No čo hrdielko nás
bolí?“ spýtal sa doktor. „takže otvorme ústa ale len teraz lebo toto my nerobíme. Však chlapci?“ pozrel
sa na ostatných kolegov, ktorí len prevrátili oči. Potom sa lekár pozrel na stojacich mužov okolo neho.
Bobby to už dlhšie nevydržal. „Všimli ste si že nemá oči?“ spýtal sa Bobby.
Doktor na neho pozrel pohŕdavým pohľadom. „Som lekár asi by som si takej drobnosti všimol že
pacientke chýbajú oči.“ Kričal doktor. Pozrel späť na Pamelu.
“O drahá Vám chýbajú oči čo ste robili?“ spýtal sa Lekár. Bobby pozrel na neho a vypleštil svoje oči.
Vtom ho bratia chytili nech sa ukľudní, že tým nikomu nepomôže. Po malej chvíli dal na ich radu. Po
piatich minútach vyvážali Pamelu z jej domu do sanitky a Boby sa rozhodol, že pôjde s ňou do
nemocnice. Sam sa medzitým rozprával s jedným záchranárom a ten ho upokojil. „Nebojte my sa o ňu
postaráme a keď sa dostane do nemocnice bude v tých najlepších rukách.“ Povedal úprimne
záchranár.
“A dovtedy?“ spýtal sa Sam.
“no povedzme si pravdu do očí.“ Povzdychol si záchranár.
“Ten lekár je tak trošku no ako by som to povedal. Idiot.“ Povedal rozhodne. “ale nebojte dáme s
kolegom na ňu pozor.“ Ubezpečil ho posledný krát a sanitka zmizla za rohom.
Sam sa pozrel na Deana a ten okamžite zareagoval.
“Hej Sammy ja som hladný poď ideme jesť.“ Usmial sa Dean. Sam len prikývol. Čo mu zostávalo.
Všimol si, že Dean je v posledných dňoch nejaký vyhladovaný. Ale pripisoval to 4 mesiacom v pekle.
„Tak teda poďme.“ Dodal a šiel si vziať bundu. Dean zatiaľ vybehol z dverí. Keď Sam vyšiel uvidel ho
ako natešene poskakuje pri aute.
„Koláč, kolááááč. Kolllááááč“ Pospevoval si a veselo rozhadzoval rukami. Sam neveril vlastným
očiam. Neudržal sa a začal sa na ňom z chuti smiať. Vtedy si Dean uvedomil, že už nie je sám. V
momente zvážnel.
„Ehm.“ Nevedel čo povedať. Mladší Winchester sa pomaly dostával zo záchvatu smiechu, ktorý ho
skoro zložil na zem.
„Nevyškieraj sa a nasadaj inak ideš pešo.“ povedal nahnevane Dean a nasadol do Impaly. Sam
zadržiavajúc smiech prikývol. Chvíľu ešte predychával ten výjav. Stále ho mal pred očami ako
rozhadzuje rukami a veselo vyspevuje. Nadýchol sa, nahodil vážnu tvár a nasadol.
Keď Impala konečne dorazila do vysnívaného cieľa svojho šoféra čiže najbližšie bistro u Johnnyho.
Lovci prišli do reštaurácie a sadli sa za najbližší stôl. Sam uvidel čašníčku a začal premýšľať,
„Počuj Dean mne je tá čašníčka povedomá. Niekde som ju videl.“ Pokračoval Sam a stále pozeral na
čašníčku.„Ale ale žeby môj malý brat vyrástol?“ usmieval sa Dean.
“Dean nie myslím to inak. Nebola v tom televíznom programe Amerika pátra asi tak pred dvoma
týždňami.“ Stále rozmýšľal Sam.
“halo vtáčatko zobuď sa. Určite som ten program nevidel ak si nespomínaš bol som v Pekle. A s
istotou môžem povedať, že tá chuderka nič nespáchala len sa na ňu pozri nevytiahla paty z tohto
mesta od narodenia.“ Povedal Dean
“Ou ide sem. Idem. Idem zavolať Bobbymu ako sa má Pamela.“ Povedal Sam a už ho nebolo.
Čašníčka prišla a začala sa vypytovať čo si dajú.
“Dobre takže to bude koláč pre mňa a brat si vyberie neskôr ale určite to bude káva a to dvakrát.“
“Dobre hneď Vám to prinesiem.“ A čašníčka odišla.
“Dobre ďakujem Bobby.“ Povedal Sama a sadol si k stolu. Pozeral na brata, ktorý sa obzeral za
čašníčkou. Čakal kedy ho začne vnímať no po chvíli ho to prešlo. Zamával na neho. Nič.
„Ehm.“ Odkašľal si. Dean sa otočil.
„Čo povedal Bobby.“ Vyzvedal okamžite.
„Pamela je už stabilizovaná. Previezli ju z intenzívky.“ Povedal stručne Sam.
„A stále je slepá?“ Mladší brat na neho len vypleštil oči. Neveril, že Dean túto otázku čo i len vypustil z
úst.
„ Dean. Nemala oči! A pri tých záchranároch čo prišli bude rada, že je to jedine čo jej chýba.“ Dodal.
„No veď ja len tak.“ Zatváril sa nevinne a netrpezlivo čakal na svoj objednaný koláč.
„No a stále nevieme s čím máme dočinenia.“
„Nie je to úplne tak.“ Odvetil Dean.
„Nie?“ začudoval sa Sam
„Máme meno ... Castiello ... alebo tak. So správnym zaklínadlom ho môžeme vyvolať.“ Povedal Dean
nadšene.
“Preskočilo ti? To určite nie.“ Povedal vážne Sam a myslel si, že brat má halucinácie z nedostatku
alebo nadbytku jedla. To nevedel presne.
“Vezmeme si ho do parády.“ Odpovedal Dean a chcel si skontrolovať svoje zbrane. “Veď po tom, čo
spravil si to zaslúži.“
„Pamela na neho len pozrela a oči sa jej vypálili z lebky.“ Povedal Sam rozhodne.
„Nechcem skončiť ako ona. Preboha Dean chcem vidieť ešte toľko vecí.“ Dodal potichu.
“Ako napríklad?“ spýtal sa Dean.
“Ja neviem toľko vecí ako napríklad...“ premýšľal Sam :“...ako napríklad nikdy sme neboli v
Disneylande, neboli sme pri Niagarských vodopádoch, nikdy sme nevideli najväčšie klbko na Zemi.“
povedal Sam rozhodne.
Dean na neho pozrel.“ Mohol by si pokračovať k veci?“ Sam prikývol.
„Tak kde som to skončil?“ popremýšľal .“Aha. Pamela na neho len pozrela a oči sa jej vypálili z lebky a
ty mu chceš čeliť tvárou v tvár?“ dopovedal rozhodne Sam.
„Máš lepší nápad?“ vyzvedal naštvane Dean.
„Hej v skutočnosti mám.“ odvetil Sam.
Dean ho počúval pričom si ho však predstavoval, ako sa nadšene fotí pri najväčšom klbku na Zemi
alebo uteká za Mickey Mousom v Disneylande. Potriasol hlavou, aby túto predstavu zahnal a opäť ho
vnímal.
„Sledoval som démonov do mesta však?“
„Okej?“ Dean bol zvedavý kam tým celým mieri.
„Takže ich poďme nájsť. Niekto musí o niečom niečo vedieť.“ Zamotal sa do slovíčok Sam.
„Sam.“ Začal po bratovom preslove Dean.
„Hej?“
„To nie je plán. To je samovražda.“ Skonštatoval a jedným očkom pozeral či nejde čašníčka s
koláčom.
„No takže sme si 1:1. A môžeme vymyslieť niečo normálne.“ Pousmial sa Sam. Ich rozhovor prerušila
čašníčka aj s objednanými koláčmi. Dean nadšene pozrel na tanier.
„Vďaka“ poďakoval čašníčke Sam pretože vedel, že Dean sa nezmôže na slovo. Keď sa jedná o neho
a jedlo na tanieri nevidí a nepočuje nikoho.
Čašníčka si sadla za stôl k Winchestrovcom. Dean so Samom sa pozreli na ňu ale prehovoril až Dean:
„ Čakáš na prepitné?“
„Nie ale piekla som ten koláč a chcem, aby ste ma pochválili.“ Povedal arogantne čašníčka ale potom
pokračovala ďalej.
„Prepáčte, myslela som , že nás hľadáte,“ a jej oči sa zmenili na čierne. Bratia sa pozreli lepšie na
čašníčkine oči. Dean sa pre istotu nahol či ich tam čašníčka skutočne má. Pretože to, čo videl u
Pamely mu stačilo a neverí, že ich tam má a že nie sú vypálené.
Sam sa medzitým poobzeral a všimol si že aj ten kuchár čo im robil koláč má čierne oči tak pre istotu
odsunul tanier s jedlom. Automechanik mal tiež čierne oči ale vstal a prešiel k dverám, kde dvere
zamkol. Sam len nadvihol oči pretože si všimol ten Elvisovský postoj akým ich zamkol.
Čašníčka po zamknutí pokračovala.
„Dean... Do pekla a späť. Nie si ty šťastlivec? “ Usmievala sa.
„To som.“ Dean si myslel, že čašníčka naráža na ten žreb, ktorý si včera kúpil a vyhral 20 dolárov.
„Takže ,si bol len na prechádzke v pekle há?“ Spýtala sa štekavým hlasom a pokračovala v monológu,
„Povedz mi, čo ťa robí takým výnimočným? Aby som si to kúpila aj ja.“
„ Rád si myslím, že je to vďaka mojím bujným bradavkám a to ty moja zlatá to mať nikdy nebudeš mať
ako som si stihol všimnúť.“ Povedal posmešne Dean a neochotne znova na ňu pozrel a povedal jej
pravdu.„Neviem. Nebolo to mojím pričinením.
Neviem, kto ma vytiahol.“
„No jasne ty nevieš“ Neverila čašníčka.
„Nie neviem“ Opakoval Dean
„Však dobre ty nevieš.“ Stále neverila.
“Vravím, že neviem.“ Zvýšil hlas Dean. Takto hádka pokračoval asi ďalších päť minút. Zastavil ju až
Sam. Čašníčka chcela mať posledné slovo :“ Vieš o tom že klamať je hriech?“
„Ja neklamem.“ Odpovedal Dean, ktorý podľa všetkého tiež chcel mať posledné slovo. Sam už nemal
chuť prerušovať ich dohadovanie a tak len čakal, čo z toho bude.
„Ale rád by som to zistil.“ Pokračoval Dean a uprene hľadel na čašníčku.
„Takže ak by ti to nevadilo, pouč ma Flo.“
„Flo? Aká Flo?? Ja sa predsa vol..“ čašníčka sa pozrela na svoje tričko a uvedomila si, že na ňom
nemá menovku.
„Do paže zasa.“ Zanadávala v duchu. Opäť sa pozrela na staršieho z bratov.
„Pozor akým tónom so mnou hovoríš, chlapče. Vieš koľko takých ako ty som poslala tam kde slnko
nesvieti? Rozprávaj sa so mnou slušne. My sme spolu ovce na salaši nepásli.“ povedala výhražne.
„Ou prepáč zabudol som, že vy démoni nemáte toľko rokov, na koľko vyzeráte. Koľkože to bude?
100ka na krku?“
„Čo? Koľko mám? Čoho?“ Vyrazil jej dych Dean. V duchu si myslela, „Mňa sa ten krpec pýta na vek,
veď ten krém zaberá. Aspoň dúfam.“ To ju naštvalo ešte viac, pretože ten krém bol strašne drahý.
Potom prehovorila: „Ja osobne ťa stiahne späť do pekla.“ Sama nadhodilo na stoličke. Dean ho
upokojil ale telepaticky si to neodpustil : „Takže si videl mačičku čo?“ smial sa.

“V tvojom prípade to nebola mačka u Pamely.“ Vykrúcal sa Sam a pokračoval: „ Ale je veľká poviem
ti.“ Sam sa pozrel k dverám na únikový východ ale bohužiaľ bol zablokovaný démonom.
Dean sa medzitým vrátil k rozhovoru s Flo.
„Nie to neurobíš.“ povedal rozhodne.
“Nie?“ spýtala sa Flo a premýšľala či je to naozaj tak.
„Nie“ zopakoval Dean a pokračoval : „Nie, pretože, ak by si chcela tak by si to urobila. Faktom je, že
nevieš, kto ma oslobodil. A si práve tak vystrašená ako my. A hľadáš odpovede. No , možno to bol
nejaký turbo- nadopovaný duch, hmm? Alebo, uh Godzilla. Alebo nejaký veľký zlý boss démonov. Ale
stavím sa o tvoj plat, že ti nepovedali ani prd. Pretože nech to bol ktokoľvek, chcú má vonku a sú
silnejší ako ty. Takže do toho. Pošli ma späť. A nepriplaz sa za mnou, keď sa ti objavia pri dverách s
vazelínou a požiarnou hadicou.“ Dokončil svoj monológ Dean. Sam sa čudoval, že svoj brat s takto
rozohnil. Ale znova to pripisoval tomu, že Dean bol štyri mesiace v pekle a nemal sa tam s kým
porozprávať. Tak má konečne možnosť sa vyrozprávať. V Samovým myšlienkach prerušila niť až Flo.
„Pretrhnem ti hrdlo a vyrvem ti pľúca a potom tie pľúca dám ako vstupný lístok do tej sekty do ktorej
chcem vojsť. “
Deana toto naštvalo pretože svoje vnútornosti mal rád. Nevedel čo s rukami tak sa pomaly nahol k Flo
a poriadnu jej vylepil. Keď sa vystrela Deana to stále neprešlo a preto jej vylepil ešte raz, aby
nekrívala. Po druhej facke sa hneď radšej pozrela na Sama nechcela riskovať ďalšiu facku.
„To som si myslel.“ Povedal Dean. „Poďme Sam“ Ten pre istotu poslúchol nechcel jednu schytať tiež.
A prešiel k dverám aby uvoľnil cestu. Dean sa ešte zastavil pri Flo a z vrecka vytiahol peniaze, ktoré
vyhral
vďaka žrebu a hodil jej 5 dolárov : „ To je za koláč.“
Sam bol vonku prvý. Dean šiel hneď za ním. Ako slušný občan zatvoril dvere a hneď začal ohovárať.
„Do riti. To bolo tesné.“ Sam sa medzitým poobzeral na obidve strany, aby mohli bezpečne prejsť na
druhú stranu.
„Len tak ich nenecháme však Dean?“ Spýtal sa a pokračoval.
„Sám si videl ten koláč a ten tanier veď to bolo nechutné tam nebol hygienik niekoľko rokov.“
Rozčuľoval sa ďalej.
„No, hej, Sú tam traja, možno viacerí. Čo robia celý deň? Mohli si vziať metlu a robiť poriadok.“ Pridal
sa Dean.
„Čo tam chceš nabehnúť a prinútiť ich to tam upratať? My máme len jeden nôž.“ Povedal rozhodnutý
Dean.
„V poslednej dobe som zabíjal viac démonov než to. A určite to nebolo za to, že ten tanier ktorý mi
doniesli bol špinavý.“ Pokračoval Sam a oponoval Deanovi.
„Už viac nie. Bystrejší brat je späť.“ Povedal Dean a v duchu si vravel, že možno rozhorčený list bude
to najlepšie.
„Dean musíme sa o nich postarať. Sú nebezpeční. Vieš, čo dokáže spôsobiť tak salmonelóza?“ Sam
stále nebol pokojný.
„ Áno samozrejme, že viem, čo môže spôsobiť. Je to tichí nepriateľ takých ako my. Cestovateľov po
krajine. Ale oni sú vydesený okej? Boja sa toho čo malo tú odvahu ma dostať z pekla. Máme tu čo
dočinenia s niečím naozaj zlým. Jedna práca pre teraz stačí. A to ostatné vyriešim neskôr.“ Ukončil
Dean konverzáciu."
Neskôr v moteli sa obaja prehrabávali v knihách. Sam si kútikom oka všimol, že Dean si otvoril knižku
od Pamely Macko Uško a o chvíľu už aj spal. Tak sa rozhodol, že nezaspí skôr ako si nevybaví tú
záležitosť s reštauráciou, v ktorej boli na obed. Preto sa pomaly vykradol z izby a nasadol do auta.
Naštartoval čiernu krásku a vyrazil. Trochu mu vadilo, že pri ceste nemohol počúvať svoj Ipod, ktorý
mu brat vyhodil. Dean si nevšimol, že Sam nie je s ním v motelovej izbe a pokojne ďalej spal s knihou
Macko Uško v rukách a riadnou hŕbou ďalších kníh okolo seba. Vtom sa z ničoho nič zapol televízor
no iba šumel. Po pár sekundách sa zaplo aj rádio, na ktorom sa prehadzovala stanica za stanicou.
Dean sa na ten hluk prebral. Pretrel si oči a obzeral sa, čo sa deje. Keď sa pozrel smerom k televízoru
hneď vedel koľká bije. Prevalil sa cez posteľ a vzal si brokovnicu, ktorá bola opretá o jej roh. Pomaly
sa približoval k dverám. Obzrel sa na vedľajšiu posteľ a všimol si, že jeho brat tam nie je. Znova sa
pozrel na dvere . Bol k nim čoraz bližšie, keď v tom znova začul ten nepríjemný piskľavý zvuk ako
pred niekoľkými dňami na pumpe. Zvuk začal byť taký neznesiteľný až napokon pustil brokovnicu na
zem a zakryl si rukami obe uši. Zviezol sa na kolená a dúfal, že to prestane. Zvuk stále viac a viac
silnel. Všetko sklené v izbe sa chvelo a začalo praskať. Prvé sa rozbili okná a sklo sa rozletelo po
miestnosti. Dean sa pozrel nad seba. Na strope bolo zrkadlo a vyzeralo, že nevydrží už ani o sekundu
dlhšie. V poslednej chvíli stihol uskočiť nabok. No i tak dopadol na kopu skla, ktoré bolo všade
naokolo. Práve vtedy sa zrkadlo zo stropu zrútilo na zem. Úlomky z neho sa taktiež rozleteli po izbe.
Dean ležal na zemi a ruky si pritláčal na uši, z ktorých mu už začala tiecť krv, keď sa otvorili dvere. V
nich stál Bobby.
„Dean!“ skríkol na staršieho Winchestera. Ten sa naňho pozrel no nevydal ani hlásku. Bobby sa k
nemu zohol a hneď ho ťahal preč z izby. Spoločne vyšli na chodbu, kde sa takmer zrazili s mužom v
kabáte, ktorý ňou bezradne prechádzal akoby dačo hľadal. Vybehli pred motel. Dean si všimol, že
jeho štvorkolesová kráska tam zaparkovaná nie je. Premýšľal, kde je Sam. Zo zamyslenia ho vytrhol
Bobbyho hlas. Ten sedel vo svojom aute a čakal naňho. Dean prešiel k autu a nasadol. Po chvíli auto
naštartovalo a obaja odišli. Na streche motela bol zatiaľ akýsi chlapík a hral sa tam s anténou pričom
vykrikoval na niekoho, kto bol v okne.
“A teraz?“ Kričal a čakal na odpoveď.
„Nič. Stále iba šumenie.“ Znela odpoveď z okna.
„Do kelu.“ Zanadával chlapík a ďalej točil s anténou.
*****
MEDZITÝM
„Hej! Kde si zasa?“ Kričal muž po chodbe motela. Bol to opäť ten istý muž, čo sa objavil pri pumpe
pred niekoľkými dňami.
„No tak!“ Obzeral sa a volal na svojho štvornohého miláčika. No ten sa mu kdesi zatúlal a on nevedel
kde môže byt.
„Ja raz toho čokla...“ povedal si v duchu a opäť vytiahol z vrecka kabáta striebornú píšťalku. Silno na
ňu zapískal a čakal na reakciu. Nič. Znova chvíľu počkal. No zasa nič. Dal píšťalku do úst, rozhodnutý
pískať dovtedy, kým sa malý yorkshirský teriér neobjaví. Počul akýsi hluk z jednej z izieb ale nevnímal
to a ďalej čakal na svojho psa. Vtom okolo neho prebehol nejaký muž so šiltovkou na hlave a vbehol
do jednej z izieb. Po chvíli odtiaľ vyšiel s ďalším mužom, ktorý si zakrýval rukami uši. Obzrel sa za nim
no než stihol akokoľvek zareagovať obaja boli preč. Vtom sa spoza rohu chodby objavilo malé chlpaté
uško a potom aj ružová mašlička. Muž schoval píšťalku a dal si ruky vbok.
„Tak tu si ty malý tulák.“ Povedal smerom k psovi, ktorý k nemu veselo cupkal.
*****
Staré auto sa už rútilo po ceste čo najďalej od motela, aby na nich nespadlo obvinenie, že zdemolovali
izbu. Dean si medzitým vytieral z uší krv, ktorá mu tiekla od toho strašného pískania. Bobby si robil
starosti a preto prehovoril ako prvý dúfal, že Dean nestratil sluch a nebude musieť na neho kričať.
Otázku začal klásť po tichu a tým si povedal ,že vyskúša Deanov sluch.
„Ako sa cítiš chlapče?“
Dean mu hneď odpovedal, „ Okrem toho, že mi v hlave zvonia kostolné zvony... Super.“ Bobby bol
rád, že Dean neohluchol ale tie kostolné zvony ho zaujali, že by sa Dean chcel ženiť? Pýtal sa Bobby
sám seba. A dobre si ho prehliadol. Chcel sa ho na to spýtať ale Dean zdvihol telefón a začal volať
Bobby dúfal, že sa o Deanovej nastávajúcej dozvie čosi viac a začal si v duchu vravieť čo všetko musí
postíhať, ako sa musí objednať kaderníčke, manikérke už volal. Musí si vytiahnuť smoking a potom ho
dať do čistiarne. Musí napiecť tie svoje koláčiky, ktoré tak všetci ospevujú. Po chvíli si začal
predstavovať ako sa Deanova svadba koná u neho doma. Celý dom je vyzdobený. Všetci pekne
poobliekaní.
„Bože, keby toto videl John.“ Pomyslel si. Bobby sa tak zasnil, že prešiel na druhú stranu cesty. Dean
s toho všimol a strhol volant.
“Čo robíš? Chceš nás zabiť?“ Bobby sa zobudil zo snenia,
„Nie, nie nechcem. Len som sa zamyslel.“ Dean konečne našiel to číslo, ktoré hľadal a začal volať už
na dobrej strane cesty. Bobby sa pomrvil na sedadle, aby lepšie počul. Mobil zvonil a na druhej strane
mu to zdvihol Sam, ktorý čakal pred reštauráciou, že si skontroluje, či po záverečnej čašníci upratujú
stoly a podobne.
„Hej“ Ozval sa Sam.
„Čo robíš?“ Neotáľal s otázkou Dean. Bobbymu sa zdal nejaký hrubý na svoju nastávajúcu.
„Nemôžem spať. Šiel som po hamburger.“ Klamal Sam pretože vedel, že by to Deana vytočilo, keby
povedal pravdu.
„V mojom aute?“ Spýtal sa Dean. Bobby neprestávajúc počúvať sa snažil stále pozerať na cestu a
premýšľal čo robí Deanová priateľka v jeho aute.
Sam sa medzitým Deanovi ospravedlnil. „ Sila zvyku, prepáč. A čo ty robíš hore?“
„No, Bobby je späť. Skočíme na pivko.“ Povedal Dean pokojným hlasom. Bobby sa na neho pozrel.
„Ja a piť? Veď šoférujem Dean mal si mi to povedať skôr nevzal by som auto alebo ma používaš ako
krytie pre svoje úlety s čašníčkami?“ Vravel si v duchu. Dean videl jeho pohľad a, že sa má na jazyku
nejakú otázku. Zastavil ho ukazovákom, aby nič nevravel. Samovi nič neostávalo len im zapriať dobré
pitie.
„Fajn. Dobre dajte si aj za má, ok?“ Povedal do telefónu.
„Jasné. Hej, tak neskôr.“ Povedal Dean a so Samom zložili naraz telefóny. Sam sa pozrel ešte na
dobu volania a povedal si pre seba, že Dean toho veľa pretelefonuje. Dean medzitým Bobbymu
vysvetlil, že sa nejde ženiť a že telefonoval o Samom. Bobby si dal dve a dve dokopy a pochopil.
„Prečo si mu o tom dopekla nepovedal?“ Spýtal sa neveriacky Bobby.
„Pretože by sa nás snažil zastaviť.“ Povedal stručne Dean.
„V čom?“ Spýtal sa Bobby trochu so strachom v hlase.
„Vo vyvolávaní tej veci.“ Povedal Dean odhodlane. Bobby sa na neho pozrel a vedel, že Dean
neohluchol ale možno, že mu preskočilo. Ale Dean pokračoval.
„ Je najvyšší čas tomu čeliť.“ Bobby chytil pevnejšie volant lebo vedel, že to bude divoká jazda.
„To nemyslíš vážne.“ Povedal Bobby
„Ako infarkt. Je pravé poludnie. Baby.“ Dodal Dean s úsmevom. Bobby sa nechcel nechať vyviesť z
mieri ale už trochu panikáril.
„Ani neviem, čo to je. Môže to byť démon. Môže to byť hocičo.“ Začal pomaly koktať Bobby.
„Preto musíme byť pripravený na všetko,“ A hľadal niečo v zadnom vrecku až ho konečne našiel.
Nožík. Dean začal zisťovať, čo všetko majú. Začal si v hlave robiť inventúru.
„Máme slávny magický nožík. Ty máš v kufri arzenál.“ Dean bol spokojní s výbavou pripravenou na
boj.
„Toto je zlý nápad.“ Povedal Bobby a bol sklamaný pretože by radšej šiel na Deanovu svadbu.
„Nemôžem, viac súhlasiť, ale akú máme inú možnosť?“ Povedal už tichším hlasom Dean.
„Môžeme si vybrať život.“ Dodal Bobby a predstavoval si ako leží na pláži niekde v Dominikánskej
republike.
„Bobby, čokoľvek to je, čokoľvek to chce, ide to po mne... toľko vieme nie? No nemám sa kde skryť.
Môžem znova čakať na popravu, alebo môžem zabojovať.“ Povedal Dean a Bobby si tiež uvedomil, že
Dean je teraz viac ukecaný ako býval.
„To robí asi to peklo“ napadlo ho a pokračoval v začatom rozhovore. „Dean, Sam by sa nám mohol
hodiť.“
„Nie, radšej nech je tam kde je.“ Povedal si Dean dúfal, že jeho brat nešiel do tej reštaurácie po
hamburger. Bál sa, že by Sam dostal salmonelózu alebo niečo.

*****
Sam ešte chvíľu sedel v aute a pozeral smerom k reštaurácii. Potom vystúpil a šiel priamo k dverám.
Nenápadne ich otvoril pričom sa pozeral, či ho dakto nevidí. Vošiel dnu. Všade bola tma a ticho až na
hudbu, ktorá sa ozývala odniekiaľ zozadu. Porozhliadol sa naokolo a hneď si všimol, že zem nie je
poumývaná a prach na pulte tiež nie je nový. Stoly určite nevyhovovali predpisom ale v tom si všimol,
že na zemi leží kuchár, ktorého si pamätal z poslednej návštevy. Pomaly šiel smerom k nemu. Zbadal
jeho krvavé ruky. Čupol si k nemu a otočil ho na chrbát. Mal vypálené oči. Presne ako Pamela. Hneď
vedel, že za tým je to dačo, čo vytiahlo Deana z pekla. V tom Sama niečo hodilo o stôl, ktorý sa pod
ním zlomil. Hlavou mu preblesklo, že on ho platiť nebude. Démonka sedla obkročmo na ňom a hlava
nehlava ho mlátila. Sam si po chvíli zmobilizoval sily a démonka dostala pár hlavičiek. Čo ju trochu
omráčilo. Sam ju chytil a odhodil zo seba. Obaja sa postavili a boj pokračoval. Sam sa nestratil a
démonke uštedril ďalších pár rán. Obaja boli udýchaný. Démonka si dala ruky v bok a vydýchla si, aby
sa jej dych spomalil. Až zahliadol jej oči. Boli tiež vypálené.
„Tvoje oči.“ povedal prekvapený Sam.
„Aj tak môžem tvoju dušu cítiť na míľu.“ Povedala nahlas Flo.
„Kto tu bol? Videla si to?“ Sam bol netrpezlivý chcel vedieť odpoveď. Flo prikývla.
„Videla.“ Vyšlo z nej skoro okamžite.
„Čo to bolo?“ Spýtal sa pohotovo Sam.
Flo sa na chvíľu odmlčala a spomínala sa to, čo jej a jej kamarátom vypálilo oči a neskôr ich zabilo.
Bolo asi tak osem hodín večer a už si chceli s kolegami dať voľno na dnes. Keď sa začali rozprávať o
tej napínavej telenovele. Keď kuchár začal vravieť o tom dlho očakávanom bozku Josého a Chuany
Marie.
„Videli ste to ako ju popadol a vášnivo ju pobozkal poviem Vám na to sa oplatilo čakať tých 300
dielov.“ V tom šiel okolo muž, ktorý bol na prechádzke so svojím štvornohým miláčikom. Keď začul
rozhovor skupinky démonov. Celý naštvaný vtrhol do reštaurácie a začal vykrikovať, že nech sú ticho,
že jemu to utieklo. Démoni neboli opatrní a začali sa mu smiať. Nevedeli však, kto je. V tom sa
nahneval.
„Bodaj by ste už nikdy neuvideli ani jednu časť.“Povedal. Potom len otupujúca a spaľujúca bolesť keď
démoni prišli o obe oči. Niektorí nevydržali a popadali na zem a umreli. Len ona vydržala. Sam si
odkašľal pretože si všimol, že sa Flo zamyslela. Ona sa okamžite vrátila a odpovedala Winchestrovi.
„Choď do pekla.“
„No to je vtipné. To isté som chcel povedať tebe.“ Naštval sa Sam. A natiahol ruku pred seba aby
démonke naznačil, aby chvíľu počkala kým si zopakuje exorcizmus Bohužiaľ cez zatvorené oči mu
nenapadlo, že démonka nič neuvidí ale ona zostala na mieste. Sam si v duchu opakoval latinské
slová: “Exorcizamus te, omnis immundus spiritus omnis satanica potestas, omnis incursio infernalis
adversarii, omnis legio, omnis congregatio et secta diabolica.” Flo sa začala dusiť a vykašliavala
čierny dym. Dym jej unikal pomedzi prsty ruky, na ktorú sa pozerala no zabudla, že už nič neuvidí.
Chytila sa okolo krku a pomaly sa zviezla na kolená. Po chvíli padla bezvládne na zem a čierny oblak
sa stratil v podlahe. Sam prešiel pomedzi stoly a kľakol si k Flo a zistil, že je mŕtva
„Do riti“. Zanadával si pre seba nevedel, že len opakovanie exorcizmu je také nebezpečné. V tom sa
otvorili dvere a z nich vyšla mladá žena.
„Začína ti to ísť skvele, Sam. Stále lepšie.“ Povedala Ruby a pozeral pri tom na Sama. Sam sa jej
pozrel do očí a stačilo pár sekúnd, aby zistil, že Ruby znova nie je čistá. Zistil to už, keď sa jej pozrel
na nohy a tam mala obuté krikľavo zelené špicaté topánky. Ale chcel udržať konverzáciu a dúfal, že
ho aspoň trocha vníma a že mu aspoň trocha pomôže.
„O čo tu do pekla ide, Ruby?“ A stále sa jej pozeral na topánky až po chvíli sa jej znova pozrel do
tváre.
„Kiežby som vedela.“ Povedala Ruby a premýšľala o cukríkoch, o ktorých počula v pekle.
„Mysleli sme, že možno nejaký vyšší démon dostal Deana von.“
Ruby ale stále premýšľala o cukríkoch a hovorila si pre seba,: „A čo keby si povedala Samovi možno
on ich donesie. Ale Dean ich mal už v sebe možno vie aký účinok majú musím sa s ním porozprávať.“
Ale v tom Sam dokončil otázku a Ruby sa zobudila zo svojho krásneho sna.
„Nie v žiadnom prípade“ V rýchlosti si dala dve a dve dokopy a tušila o čom Sam asi rozpráva tak
odpovedala: „Sam, ľudské duše len tak ľahko z pekla nevyjdú a nevrátia sa do svojich tiel. Tento
chlapík prelieva krv, otriasa zemou ...Je to obrovské. To žiadny démon nedokáže. Nie Lilith ...“ Ruby v
tom vytiahla adresár a začala z neho čítať mená démonov. Na konci sa znova pozrela na Sama a
dodala, „Ani nikto iný.“ Sam si povzdychol lebo počúvať všetky mená mu dalo riadne zabrať.
„Tak čo to dokáže?“ Spýtal sa a dúfal, že odpoveď bude kratšia ako tá predchádzajúca.
„Nič čo som kedy videla.“ Povedala úprimne.
*****
Bobby bielym sprejom maľoval akýsi symbol na stenu stodoly, do ktorej sa s Deanom rozhodli privolať
to, čo ho dostalo späť z pekla. Keď bol symbol ako aj všetkých niekoľko desiatok ďalších hotových
prešiel k Deanovi, ktorý zatiaľ pripravoval zbrane a rozkladal ich na stole.
„Toto je sakramentsky umelecký projekt, čo tu máš.“ Povedal Dean a pokračoval v príprave.
„Pasce a talizmany z každej viery sveta.“ Povedal Bobby a odložil sprej.
„A čo ty?“ dodal.
„Koly, železo, striebro, soľ, nôž ...“ ukazoval na každú jednu vec, „...myslím, že sme dosť dobre
pripravení chytiť a zabiť hocičo, o čom som nikdy nepočul. Odpovedal Dean.
„Pripadám si ako v teleshope. Už len kúpiť, vyskúšať a vrátiť s reklamáciou.“ Pomyslel si Bobby. No
vyšlo z neho iba „Aj tak je to zlý nápad“ pričom nesúhlasne krútil hlavou.
„Hej, Bobby pochopil som to už pri prvých desiatich zopakovaniach.“ Pozrel naňho trochu otrávene
Dean.
„Čo hovoríš na to, aby sme zvolali na večeru?“ Kývol hlavou Dean k stolu na druhej strane, kde bola
pripravená kniha a dve misky. Bobby k nemu prešiel. Vzal do rúk malú misku s vegetou a trochu
nasypal do ďalšej o niečo väčšej misky na stole. Pozrel na knihu pred sebou a začal čítať: „Kde bolo,
tam bolo, bol raz jeden...“
„Bobby?!“ Dean naňho nechápavo pozrel. Bobby sa spamätal pozrel na obal knihy a na ňom stálo
„Išlo vajce na vandrovku“.
„Zlá kniha.“ Uškrnul sa na Deana a rýchlo vyhrabal inú. Nalistoval správnu stranu a začal znova:
„Amate spiritus obscure...“
*****
Sam si s Ruby sadol za jeden zo stolov, aby sa porozprávali a on sa nemusel pozerať na jej topánky,
ktoré mu až ťahali oči. Ruby začala. Chcela sa rozprávať ale tá marihuana jej nerobila dobre tak sa
chcela hrať Lilithinu obľúbenú hru Chcete sa stať milionárom? Po asi po pol hodine sa Sam konečne
dostal až na najvyššiu otázku a pritom ďakoval Bohu.
“Takže otázka za milión. Povieš Deanovi o tom, čo robíš? Hmm?
A: Nie určite nie, pretože bude naštvaný a bude sa ma snažiť zastaviť.
B: Áno hneď ako ho uvidím
C: Myslím, že slnko je v skutočnosti zelenej farby
D: Hej len musím nájsť správny spôsob ako mu to povedať.“
Sam si bol istý a odpovedal, „Hej len musím nájsť správny spôsob ako mu to povedať.“ Ruby sa na
neho pozrela a Sam začal premýšľať,
“Pozri len potrebujem čas, okej? To je všetko.“ Povedal a chcel si to poriadne premyslieť. Milión
dolárov je milión dolárov vravel si v hlave. Ruby keď bola malý démon vždy chcela uvádzať túto hru
takže vedela ako na Sama.
„Sam, on sa to dozvie, ak nie od teba bude naštvaný.“
„Oh on bude naštvaný aj tak. Je taký tvrdohlavý čo sa týchto schopností týka. Bude sa ma pokúšať
zastaviť.“ Rozrozprával svoju dilemu Sam.
„Pozri možno sa na chvíľu stiahnem.“ Začala Ruby. Sam chcel niečo povedať ale jediné, čo z neho
vyšlo bolo „Ruby..“ a Ruby ako správna moderátorka sa nenechala vyviesť z miery a pokračovala,:
„No, nie som tak úplne vo fanklube tvojho brata, ale je to tvoj brat a ja nebudem stáť medzi Vami.“
Povedala Ruby ale dúfala, že sa s Deanom pomeria, aby jej povedal aké boli tie cukríky stále jej to
muselo chodiť po rozume. Sam ju znova prerušil.
„Neviem či je to čo robím správne. Dopekla ani neviem či ti mám veriť.“ Ruby počúvala a po poslednej
vete len dodala: „vďaka,“ pretože kariéru moderátorky brala dosť vážne. Tento raz sa Sam rozhodol ju
nepustiť k slovu.
„Ale čo viem je, že zachraňujem ľudí a zastavujem démonov. A cítim sa dobre. Chcem v tom
pokračovať.“ Povedal Sam a rozhodol sa pre možnosť D. Ruby po dlhých uvažovaniach rozhodla, že
to bola zlá voľba a žiadne peniaze Samovi nedala.

*****
Bobby sedel na stole a hompáľal nohami. Dean sedel zasa na stole oproti a hral sa s nožom. Bobby
ho jedným očkom sledoval a aby bol čo najnenápadnejší pískal si a obzeral sa naokolo. Pritom v
duchu dúfal, že Dean ten nôž položí skôr než ho chytí ďalší EMO záchvat.
„Si si istý, že si ten rituál urobil správne?“ Povedal znudene Dean a ďalej sa s nožom hral. Bobby sa
naňho zamračil pretože chcel, aby ho okamžite polozil.
„Prepáč. Citlivka jedna há?“ Ospravedlnil sa a polozil nôž vedľa seba. Bobbymu odľahlo, že vyslyšal
jeho tichú prosbu a nijak si neublížil. V tom sa vonku zdvihol vietor a plechy na streche začínali
vydávať nepríjemný zvuk. Dean okamžite siahol po brokovnici. A aj s Bobbym sa postavili vedľa seba
a sledovali strechu. Dean sa obzeral nervózne okolo a nakoniec prehovoril, „zbožné prianie, ale
„Možno je to len vietor.“ Bobby na neho pozrel a v duchu si pomyslel. „Tu v Illinois? Sú radi keď tu
majú vánok. To vietor nebude ale dúfam.“ V tom začali praskať žiarovky.
„Zase nejaký kretén robí žúrku a my sme kvôli tomu v háji. Jáj ty pubertiaci.“ Pomyslel si Dean. Ale pre
istotu si kryl hlavu. Dobre uzatvorené dvere sa začali pomaly otvárať až napokon povolili a otvorili sa.
Vo dverách sa zjavil menší muž s tmavo hnedými vlasmi s dlhým baloniakom na sebe. Keď ho Dean
uvidel myslel si že je to Colombo dokonca mal so sebou malého psíka yorksirskeho teriéra, ktorý mal
na hlave ružovú mašličku. Muž prechádzal popri všetkých možných maľbách a v duchu si vravel.“
Neviem prečo ale páči sa mi to ale zase v tej knižke Feng šuej sa píše že by takéto maľby nemali byť
v obývačke. Ok takže sa pokochaj a nevymýšľaj zasa.“ Vravel si pre seba a išiel rovno k mužom. Tí
stále oslepení praskajúcimi žiarovkami začali okamžite strieľať. Strelili do neho štyri náboje ale nič
nepomohlo a on kráčal ďalej. Bobby s Deanom sa na seba pozreli. Rýchlo premýšľali čo teraz budú
robiť. Muž medzitým uvažoval, či je na správnej adrese. Už sa mu to raz stalo a tiež to nedopadlo
dobre. Počul, že títo sprejeri , ktorí sa vlámu do cudzej stodoly u najhorší sú niekedy dosť agresívni a
ako na sebe videl, čo počul bola pravda. Rýchlo si skontroloval adresu, ktorú mal napísanú na dlani a
bol si istý, že je tam kde má byť. Dean si medzitým vzal čarovní nožík na démonov a prichystal sa k
boju. Muž prešiel až k nemu, kde zastavil a uprene naňho hľadel.
„Kto si?“ spýtal sa Dean skrývajúc nôž za chrbtom.
„Som ten, ktorý ťa pevne uchopil a vyzdvihol ťa zo záhuby.“ Odpovedal muž bez zaváhania.
„Hej, vďaka za to.“ Odvrkol Dean. Muž sa pousmial a prikývol. Vtedy mu Dean vrazil nôž priamo do
srdca. Muž ďalej nehybne stál. Nôž mu nijako neublížil, čo prekvapilo oboch lovcov. Zmätene naňho
civeli. Muž sa pozrel na zabodnutý nôž potom znova na Deana. Vytiahol ho a pustil na zem. Dean
nevedel, čo robiť pozrel sa na Bobbyho, ktorý na muža zaútočil páčidlom, ktoré vzal zo stola. No ten
bez toho aby spustil zrak z Winchestera páčidlo zachytil a otočil sa k Bobbymu. Pozrel sa naňho a
všimol si, že má na čele akúsi špinku a rozhodol sa že mu ju dá preč. No v momente, keď sa mu
dotkol čela lovec bezvládne padol na zem.
„Wow toto som nečakal.“ Povedal si v duchu. No vzápätí sa otočil znova k Deanovi, ktorý len pozeral
na Bobbyho ležiaceho na zemi.
„Musíme sa porozprávať, Dean. Osamote.“ Povedal dramaticky.
Dean neveriacky na muža pozeral a nevedel čo má spraviť. Preto sa rýchlo zohol k Bobbymu a
skontroloval mu tep. Podľa toho čo Dean nameral ho mal 95 úderov za minútu preto si Dean povedal,
že len spí a, že o chvíľu bude všetko v poriadku Dean stále kľačal pri Bobbym. Psík stále nenápadne
pobehoval okolo Bobbyho keď mu neskôr začal oblizovať tvár. Dean sa pozrel na muža v baloniaku a
spýtal sa znova. „Kto si?“ Muž si medzitým ako Dean kontroloval tep starému priateľovi listoval v
knižkách, ktoré tam mal Bobby. Narazil na jednu „Ako išlo vajce na vandrovku.“ „hmm zaujímavé
čítanie. Musím si ju neskôr požičať.“ Ale zaregistroval aj Deanovú otázku a tak odpovedal,
„Castiello.“ Dean na neho stále pozeral zlostným pohľadom.
„To som si domyslel, Myslím tým čo si zač?“ Castiello zdvihol hlavu od knižky a bol vždy rád keď sa ho
to niekto spýtal miloval svoju prácu a rád sa ňou aj chválil.
„Som anjel Boží.“ Povedal ale nadšenie veľmi dobre skrýval. Dean si ho pozorne premeral. Dean sa
snažil postaviť ale nevšimol si malú guľu ktorá pobehovala okolo Bobbyho a pristúpil ju. Pes s ružovou
mašľou na hlave len zavrčal: „Vrrrrratim ti to. Dean Winchester. Jedného dna keď to budeš najmenej
čakať.“ Štekal na neho malý pes. Dean nakoniec vstal a neštvane prehovoril, „Vypadni do pekla
odtiaľto. Nič také nejestvuje“ Muž sa pozrel na Deana a pousmial sa. „to je tvoj problém Dean. Ty
nemáš vieru.“ Dean si v duchu začal vravieť :„No určite anjel je to určite nejaký terapeut ktorého
posadla práca a stal sa z neho psychopat.“ Keď v tom sa vonku začalo blýskať a za Castiellom sa
objavili dve veľké čierne krídla. Dean nemohol uveriť vlastným očiam. A po chvíli prehovoril: „Ak si
anjel mám pre teba pár otázok.“ Pozrel sa na neho Dean. „Ok Dean ak ty to pomôže mať znova vieru.“
Dean neváhal a pustil sa do otázok. „Si anjel prečo nemáš biele krídla? Všetci majú biele krídla a ty
máš čierne?“ Castiel nečakal a začal mu odpovedať naštvaným tónom, „Prečo? Prečo? Ja ti poviem
prečo lebo som musel tvoju....“ v tom sa ukľudnil, „ Pretože keď som bol pre teba v pekle sa mi do nich
dostali sadze a ešte som nemal čas ich vyčistiť.“ Dean len nadvihol obočie a pýtal sa ďalej: „Čo si to
za anjela? Vypálil si tej úbohej žene oči.“ Castiel sa pozrel do zeme a tváril sa, že o ničom nevie ale
nakoniec priznal farbu. Medzitým sa snažil vymyslieť dobrú výhovorku až ju nakoniec našiel a
prehovoril. „Varoval som ju, aby sa nesnažila vidieť moju skutočnú podobu. Pre ľudí to môže byť
ničivé. Ale to isté platí a aj o mojom hlase ale to už sám vieš.“ Povedal aby vysvetlil tie prasknuté sklá
pretože vedel že sa na to chce Dean spýtať. Povedal si, že keby povedal pravdu o tom, že stále stráca
svojho malého fešáka, že mu ho určite vezmú a to on nechcel. Dean hneď pohotovo zareagoval,
„myslíš pumpu a motel? To si na mňa hovoril? Kamoš, nabudúce zníž trocha decibeli.“ Anjel stále
prikyvoval „Moja chyba.“ Ospravedlnil sa. „Určitý ľudia, výnimočný ľudia môžu vnímať moju skutočnú
podobu. Myslel som si, že si jedným z nich. Mýlil som sa.“ Povedala pozrel sa na Deana a dúfal, že ho
ten pohľad obmäkčí žiaľ nepomohlo pretože Dean pokračoval s otázkami.
„A akú podobu máš teraz há? Nebeský účtovník?“ spýtal sa podráždene Dean.
„Toto?“ začal sa obzerať. „toto je len nádoba.“ Povedal víťazoslávne Castiel.
„ty si posadol nejakého úbožiaka?“ naštval sa ešte viacej Dean. Anjel sa okamžite začal obhajovať,
„Je to dobrosrdečný človek. Sám to chcel.“
„Aha sám? Posadnutie je v rebríčku životných cieľov určite u neho na prvom mieste.“ Dean len
prevrátil oči „bože ako malé decko.“ Ale pokračoval v rozhovore.
„Pozri, kamoš neverím ti ani nos medzi očami. Takže kto v skutočnosti si?“ to bola jeho posledná
otázka aspoň to si myslel. Castiel nechápal ale snažil sa odpovedať, „Už som ti povedal.“ Dean si len
v duchu povedal nech už sa to skončí. „Hej“ ale v zapätí ho napadla ďalšia otázka.
„A prečo by ma anjel zachraňoval pred peklom?“ a znel už dosť naštvane čoho si všimol už aj Castiel.
„Ehm. Niečo ti poviem.“ Castiel vytiahol z vrecka kabáta okuliare a antistatickú utierku ktorou ich
vyčistil. Nasadil si ich na oči. Nápadne sa v tej chvíli podobal na muchu. Dean sa snažil udržať si
vážnu tvár, no bolo vidno ako sa premáha. Anjel na neho spod popolníkov vážne pozrel. Potom z
kabáta vytiahol hrubú knihu viazanú v koži. Trochu z nej zotrel prach a dačo v nej nalistoval.
„Aaa tu je to.“ Povedal si pre seba a prstom ukazoval na jednu stranu. Pohodlne sa usadil na stole a
začal čítať časť, ktorú mal vyznačenú zeleným zvýrazňovačom:
Mne zhorieť típí, Ja musieť dostať nové preto sa ja vydať na cestu. Nasledovať ducha vetra až na
miesto, kde cesty sa stretávajú. Keď ja prísť na to miesto a Červené Oko mi povedať , že ja mať jedno
želanie a potom mi on povedať koľko východov slnka ja si užiť moje prianie. Po čase on sa vrátiť a
chcieť dačo za moje típí. Ja dúfať, že to byť bizón no on niečo viac chcieť. On chcieť moja stereo hifi
súprava. Ja vravieť to radšej môj život si vziať. On odvetiť: „Ty nechať si svoja stereo súprava. Ja
získať od sused, keď mu vyhorieť típí.“ A povedať že teda môj život stačiť. Ja zľaknúť a utekať. Ja
bežať k rieke a nasadnúť na moje kanoe a moc moc pádlovať až ja dostať k vodopádu tam on stáť a
smiať sa. Ja pádlovať a pádlovať. Takmer dušu vypustiť na čo on čakať? A potom ten veľký vodopád
stiahnuť a ja kričať a na chvíľu lietať ako vták. Dúfať, že ja zaletieť až k Veľkému Manitú do večných
lovísk. No naraz ja zistiť, že Red Bull zabudnúť a ja padať. Ja sa rýchlo začať modliť k veľký Manitú
ale on mňa nepočuť lebo sedieť pri mojom stereo hifi súprava a počúvať zvuky vychádzajúce z nej. On
zaujatý hudbou tamtamov, čo z nej vychádzať. Ja volať no on tancovať okolo súprava kmeňové tance.
Ja stále padať a vidieť, že stále tam dole na mňa čakať on Červené Oko. Ja len myslieť nech sa už
skončiť tie zvuky a veľký Manitú ma vypočuť ale on stále tancovať aj keď on to nevedieť. Červené Oko
sa pod vodopádom stále smiať na mojom pokuse letieť ako vták. Ja teda skúsiť Budha vzývať, že
možno on vypočuť ale aj on poskakovať s Manitú okolo hifi súprava.
„Čo tí dvaja spolu stvárať?“ Ja pýtať sa sám seba. Oni tancovať na podivná hudba. To nebyť moje CD.
Ja už skoro pri hladine a ja stále dúfať. Tak začať s plných pľúcnych vakov kričať o pomoc veľkého
bieleho muža. „Supermaaaaaaaaaaaaaaaan!“ Možno on mne pomôcť. Mňa dačo odhodiť nad zem ale
ja stále padať. Superman to možno byť ale ponáhľať na kurz tanca, čo v mojom típí sa konať a tak ja
padnúť na zem pred Červené Oko. Ja snažiť sa postaviť ale nemôcť. Sánka sa zaryť do tráva.
Červené Oko sa na mne smiať. „Kde byť moje zuby?“ Ja sa ho pýtať. On na mňa pozrieť a povedať mi
že ja nemať zdravotne poistenie tak ja sa s nimi rozlúčiť. Že ja isť s ním do inej zeme, kde byť to jeho
zdravotné poistenie. Ja povedať, že nechcieť ísť s ním. Ja si rýchlo zuby zo zeme pozbierať. Ja
poprosiť šamana on mne protéza spraviť. Červené Oko sa za brucho chytať, že to byt skôr hrkálka pre
sused dieťa než protéza. No ja sa nedať. Ja veriť šaman. On byť veľká odborník. On sebe veľakrát
spraviť zuby. Lebo on piť ohniva voda a vždy, keď sa vracať z Krčma – típí on vždy zakopnúť o
strážiaca indián. Potom zuby zbierať a do rána zaklínať, aby protéza mať. On poskakovať okolo
zázračná skrinka a vzývať boha Google, aby on mu poradiť. Vtom ja pri sebe vidieť Čierne Oko. A on
ma prerušiť. Nechcieť počúvať príbehy nášho kmeňa. On ma ťahať za ruka, že ja musieť isť kým slnko
vyjsť. Že ja nekecať a isť s nim. Že ja príbeh dopovedať cestou. Ja nechápať, kde on sa tu zobrať. On
povedať, že Červené Oko on čakať a keď on neukázať tak isť po neho, že kde sa zdržať. Ja sa brániť
ja trhať ruka no on ma nepustiť. On mat namiesto ruka kliešte ja myslieť. On mňa ťahať cez lúku a
mne sa nohy zarývať do zeme ako ja sa brániť. Ale nepomáhať. Ja vidieť v diaľke Červené Oko ako
on sa zvíjať pri hudbe nášho kmeňa. Ja rozhodnúť dať znamenie moja pokrvná brat, aby on ma nájsť.
Ja teda rozhadzovať zuby na prašná cesta, ktoré v ruke mať. On zistiť DNA a pomôcť.
Jeho pokrvný brat menom Rýchly Nočník bol v Krčma - típí. To byť veľmi uznávaná podnik v prírodnej
rezervácii Navajo. On nevedieť čítať a písať a DNA mu nič nehovoriť. Ale keď sa on dopočuť, čo stať
jeho veľká brat on chcieť pomôcť ale keď sa dopočuť, že on získať jeho stereo hifi súprava on si radšej
pripiť s ohniva voda na jeho zdravie.
Čierne oko ma dotiahnuť za Červeným Okom, ktorý tancovať okolo stereo súprava. Ja vedieť, že už
nemať ako utiecť. Žiadna nádej mi nezostať. Ja sa teda rozhodnúť zmieriť s osud. Keď Červené Oko
uvidieť prichádzať Čierne Oko on vypnúť zvuk Britney Spears a venovať sa mi. „Tak ty byť pripravený
Krátky Život? Na tvoja nová domov?“ Osloviť ma Červene Oko menom. Ja teda prikývnuť. Čo mi iné
zostávať. Keď my vchádzať do miesta odkiaľ vychádzať slnko prísť veľký vietor a s ním prísť aj muž.
Čierne Pierko. „Ty nikam nebrať Krátky Život Červené Oko. On ostať a žiť v svojom típí.“ Povedať
Čierne pierko. Červené oko sa schuti zasmiať a povedať Čiernemu Pierkovi. „Na to ty zabudnúť
Čierne pero.“ „Nie Červené Oko ja nemať taká choroba ako ty, čo bledé tváre volať skleróza.“
Odpovedal Čierne pierko a pokračoval. „Ty tu krátky život nechať. Rozumieš reči môjho kmeňa? Ty
mne niečo dlžiť Červené Oko nezabúdať.“ Čierne pierko sa mu zahľadieť do oči. Potom sa otočiť ku
mne. „Ty ísť domov Krátky Život. Ty byť voľný teraz.“ Ja teda utekať, čo mi nohy stačiť no za mnou
Čierne oko sa rozbehnúť. „Prečo ty za mnou bežať?“ Ja na neho kričať. „Ja nebyť poslušný bizón, že
ja poslúchať Čierne Pierko.“ Kričať naspäť Čierne Oko. Čierne Pierko skočil pred Čierne Oko. On sa o
neho báť tak on vystrieť ruka a odmerať mu teplota. Čierne Oko ju mať zvýšenú preto sa on skotúľať k
zemi ako kus dreva. Ja len zakričať. „Ja ďakovať tebe Čierne Pierko ja tebe dať čo ty chcieť.“
„Čiernemu Pierkovi sa moc páčiť tvoja hifi súprava..."
A vtom Castiel zabuchol knihu a povedal, že to už je iný príbeh. Dean naňho iba civel. Nielenže mu
tento chlapík stojaci pred ním tvrdil, že je anjel ale teraz mu pre zmenu čítal nejaké trafené indiánske
rozprávky. Po chvíli sa však spamätal.
„Čo má toto do pekla spoločné so mnou?“ spýtal sa rázne Dean.
„No po pravde ... nič. Len som už strašné dávno chcel z tejto knižky niekomu čítať.“ Zaškeril sa
Castiel. Dean však zvážnel a uprene na anjela hľadel. Castiel prišiel bližšie k nemu a on mu dal
naspäť otázku, „Dobre veci sa stávajú Dean.“
„Nie čo ja viem.“ Povedal Dean a stále ťažšie hovoril pretože mu viac a viac neveril.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Castiel a pozeral na Deanove oko ktoré dostalo tik, ale potom sa vrátil späť a
pýtal sa ďalej.
„Nemyslíš si, že si zaslúžiš byť zachránený?“ Dean sa na neho pozrel a vedel, že toto bude posledná
otázka.
„Prečo si to urobil?“ Castiel si zložil okuliare, knihu schoval pod kabát a podišiel bližšie k Deanovi.
Vtedy si spomenul na to ako sa to skutočne odohralo.
„No poďme som zvedavý, kto z náš to bude.“ Prišiel k skupinke anjelov Michael.
„Cas hráš aj ty?“
„Ja? Ale no dobre.“ Neochotne povedal Castiel a došuchtal sa na obláčik, kde už čakali jeho štyria
bratia.
„Super takže to nás je. Jeden ... tri ... päť. Paráda. Ariel podaj mi špajdľu.“ Poprosil Michael.
„Akú farbu?“ Vyzvedal Ariel s balíkom rôznofarebných špajdlí v rukách.
„To je jedno ktorú. Na farbe mi nezáleží. A nepozerať sa! Pekne ju nalámeme a kto si vytiahne
najkratšiu pôjde po Winchestra do pekla. Takže, kto to bude bratia.“ Uškŕňal sa Michael a čakal, kým
sa všetci zoradia. Gabriel si vytiahol špajdľu ako prvý. V ruke mu ostala najdlhšia.
„A super ja to nie som.“ Zaradoval sa.
„Tak čaute mám ešte niečo dôležité na práci.“ Michael iba prevrátil oči a sledoval ako jeho brat mizne
na vedľajšom obláčiku.
„Zase Need For Speed“. Pomyslel si.
„Teraz ideš ty.“ Strčil do Uriela Castiel. Ten si tiež vytiahol pomerne dlhú špajdľu a ustúpil nabok.
„Aj keby si vytiahnem najkratšiu mne je to jedno, čo sa stane s tou opicou.“ Brblal Uriel.
„Tak mu nehovor.“ Povedali takmer naraz Michael a Castiel.
„No ešte vy dvaja.“ povedal Michael Arielovi a Castielovi, obaja si naraz vytiahli špajdľu. Castiel celý
natešený poskakoval po obláčiku.
„Ja to nie som. Ja to nie som.“ Všetci na neho nechápavo hľadeli.
„Ehm Cas...“ začal ako prvý Ariel. ...ideš tam ty.“ Cas sa na nich pozrel.
„Nie nejdem.“ Zaprotestoval.
„Ale áno ideš...“ pridal sa aj Michael „...vytiahol si si najkratšiu špajdľu.“
„Poďme ešte raz.“ Spínal ruky a prosíkal Castiel.
„Nie nie prvá hra platí.“ povedali zborovo traja anjeli vedľa neho.
„Nespáľ si tam dole krídla.“ Potľapkal ho po pleci Michael a spolu s ostatnými sa rozpŕchli po
obláčikoch.
„A vezmi si opaľovací krém Cas.“ Zachichotal sa z diaľky Ariel.
„To snáď...“ povzdychol si Castiel.
„Pretože Boh to prikázal.“ Povedal dramaticky. „Pretože pre teba máme prácu.“ Dean nechápavo
hľadel na Castiela.

THE END

*****

ČO SA NEZMESTILO DO PRÍBEHU ALE BOLO NÁM ĽÚTO SA O TO S VAMI NEPODELIŤ:

Pred telkou sa to hemžilo démonmi. Gauč sa pomaly začal zapĺňať. S napätím čakali na priamy
prenos wrestlingu z Johny Mac´s Dinner. Zopár démonov malo pripravené transparenty, na ktorých
stálo „Flo do toho!“ prípadne „Flo doraz ho!“. Niektorí mali zasa v rukách papierové vrecká s
pukancami a hlasno sa rozprávali. Vtom však všetci spozorneli. Na obrazovke už Flo zozadu napadla
Sama a démoni okamžite vykrikovali a povzbudzovali ju.
„Flooooo!“ Znelo hlasne od gauča. Potom sa však Sam začal brániť. Démoni s napätím čakali, čo
bude ďalej. Gaučom prebehla mexická vlna. Všetci kričali a skandovali jej meno. V tej chvíli sa pred
televízor postavila akási postava. Všetci v momente stíchli. Bol to Lucifer. Mal ruky v bok a prísne
hľadel na skupinku na gauči. Zopár démonov sa pridusene smialo, keď ho videlo. Mal na sebe totiž
ružovú nočnú košeľu lemovanú čipkou, na hlave natáčky a na nohách ružové huňaté papuče.
„Nemôžete byť aspoň na chvíľu ticho?!“ Skríkol na nich.
„Chcem pozerať, čo je s Chuanou Máriou. Nahral som si to a konečne mám možnosť si to pozrieť.“
Skupinka démonov ticho hľadela do zeme. Lucifer odišiel ďalej sledovať osud svojej obľúbenej
hrdinky. Keď zašiel za roh démoni sa opäť zahľadeli na obrazovku no tam sa už Flo dusila a
vykašliavala čierny dym. Po chvíli spadla k zemi. Démoni na to len tupo civeli.
„Fuuuuuuuuuuuuuuuuuuj!!!“ Začal jeden kričať a pridali sa aj ďalší. Niektorí hádzali pukance do
obrazovky.
„Fuuuuuuuuuuuuuuj!!! Diskvalifikovať!!!“ Boli rozhorčení.
„Vypnite to niekto! Vypnite to!“ Démon, čo mal po ruke ovládač to vypol a všetci sa rozčúlení rozpŕchli
po pekle.

*****
Pamela sa po pár týždňoch vrátila späť domov. S novými očami. Kvetinka ktorá stála pri dverách bola
poblednutá a celá sa triasla ale keď uvidela svoju paničku bola tomu nesmierne rada.
„Pamela ty. Ty si sa vrátila. Ty si ma tu nenechala.“ Pamela sa rozhliadala okolo seba,
„Je tu niekto?“
„Áno to som ja tvoja kvetinka. Nespomínaš si?“ Povedal čo najmilším hlasom kvetinka, ktorá mala
riadny absťák a potrebovala Pameline cukríky. Pamela sa otočila k smerom odkiaľ vychádzali slová,
„Ó moja verná kvetinka Gréta.“ A hneď si pre seba nahlas povedala, „Asi stále účinkujú tie lieky čo mi
dali v nemocnici.“
Kvetinka pohotovo odpovedala, „No to určite účinkujú. Že Gréta. Kriste dievča si na práškoch?“
Pamela sa otočila a šla k smerom do obývačky bola istá, že svoj dom pozná aj po slepiačky. Bohužiaľ
sa mýlila. Hneď ako chcela vojsť do obývačky narazila do verají. Vyriekla veľa špatných slov než sa
naozaj naučila, kde čo je. Asi po týždni od príchodu z nemocnice šla konečne nasypať svojej
milovanej kvetinke jej cukríky do kvetináča.
„Pamela doľava. Doľava. Nie až tak. Vyššie. Trošku viacej. Ó nie.“ Pamela vysypala cukríky mimo
kvetináč.
„Tuším si kúpime psa. Však moja?“ povedala skľúčene kvetinka Gréta.
No a takto si Pamela a kvetinka nažívali v spoločnej domácnosti.

toto je geniálny kúsok vždy ked si ho prečítam mám širokánsky úsmev a predstaviť si ako by to herci hrali šúlam sa ... Castiello a ako sa hanbil ked Pamela oslepla len pretože ho vyrušila proste omg wow perfektné dielo

heh diki Sue po pravde sama sa musim smiat ked sa na to pozriema daco si z toho precitam no to vies hanblivy anjelik ktoreho vyrusili od telenovely a to by teda vyzeralo keby toto zahraju ina komedia

že parodia myslím že Misha a spol by sa na to dali lebo oni sú za každú srandu

tak ked si predstavim Casa z tohto vymyslu v Mishovom podani

si to živo prestavujem ZABITE!!!

a vies ze aj ja to by bolo za sto bodov

preložiť a poslať im

no ked sa toho ujmes nech sa paci

why me?

Mimi: Souhlasím s ostatními, tohle byl také dost vydařený "kousek".

janča: som rada ze sa pacilo bola to fakt radost pisat toto

tak toto nemá chybu .. tak toto je riadna pecka

heh som rada ze ta tento vyplod pobavil

pobavil a riadne som sa tu sama v kancli rehnila,ako keby som bola na praškoch ...