Diablom pokúšaný

Sue Št júl 28, 2011 10:15 pm

Castielovo rozprávanie, o tom ako sa zmenil

Už je to rok čo sme zastavili apokalypsu a uzatvorili Lucifera a Michaela do klietky v pekle. Rok, odkedy som priviedol Sama späť. Rok, odkedy som sa vrátil do neba, aby som ukázal svojim bratom a sestrám čo je to sloboda. Ale vysvetliť im to bolo nemožné. Boli zrodení bojovať, nasledovať niekoho, ale ja som to byť nechcel. Chceli, aby som ich viedol, ale za akú cenu? Nechápali to, nechápali, že aj my anjeli sa môžeme slobodne rozhodovať, nemusíme poslúchať rozkazy, ktoré nám ukladajú, o ktorých máme pocit, že sú nesprávne. Boli ako deti, ktoré dostali novú hračku a nevedeli ako majú s ňou zaobchádzať. Ťažko sa im to vysvetľovalo, až napokon som to vzdal. Dúfal som, že bude možné nastoliť v nebi mier, ale to by som nemohol mať proti sebe svojho brata, Rafaela. Chcel, aby som sa mu podvolil, ale nemohol som. Nemohol som zahodiť všetko čomu som veril. Čo ma naučil Dean so Samom. Premýšľal som, uvažoval, ako dosiahnuť, aby nemohol ovládať nebo a vtedy prišiel ON!

Šiel som navštíviť Deana, požiadať ho o pomoc, predsa to bol môj priateľ a vedel som, že sa môžem na neho spoľahnúť, aspoň som si to myslel. Našiel som ho. Zbavil sa lovenia, hneď ako Sam ostal zatvorený v Luciferovej klietke. Sám som nechápal, prečo za ním neprišiel, ale teraz som mal iné problémy, ako starať sa o to, aby bratia boli opäť spolu. Ako som ho tak sledoval, začul som za chrbtom šuchot. Bol to Crowley. Súčasný kráľ pekla. Nechápal som najskôr o čo mu presne ide, ale potom vysolil na mňa svoju ponuku. Váhal som. Kútikom oka som stále sledoval navonok spokojného Deana, ako si žije svoj rodinný život. Nechcel som ho znovu zaťahovať do tohto všetkého. Preto som sa rozhodol, aspoň vypočuť čo mi Crowley ponúka. Vzal ma do pekla. Všetko bolo také lákavé, a vidina porazenia Rafaela o to väčšia. Bol som si vedomí, že nemám tú moc poraziť ho. Ale Crowley ju mal. Servíroval mi ju ako na striebornom podnose. Podľahol som. Prijal som jeho ponuku a rozpútal v nebi občiansku vojnu. Ale to nebol koniec.

Bol to iba začiatok, niečoho väčšieho, podlejšieho, krutejšieho. Niečoho čo som mal zastaviť skôr, ako ma to pohltilo viac, ako som chcel. Ale bol som sám. Nikto nestál za mnou, aby mi pomohol, ukázal správny smer. Darmo som prosil otca o znamenie, neprichádzalo. Ostal som sám, sám som sa musel rozhodnúť, ale ako som mal vedieť, čo je správne a čo nie? Ako som sa mal vydať správnou cestou, keď všetci okolo mlčali, a pokušenie, ktoré sálalo od Crowleyho bolo stále silnejšie? Bol som slaboch. Najskôr som si bol istý, že nepodľahnem. Ukončíme s Crowleym dohodu, každý dostane svoju odmenu a pôjdeme vlastnými cestami. Ako som sa vtedy mýlil. Tajil som to pred všetkými. Pred Deanom, Samom aj všetkými anjelmi. Zakrádal som sa zákutiami, sledoval ich, aby som vedel, ako sa aspoň majú.

Crowley odo mňa očakával, že zabijem Winchesterovcov. Nedokázal som to. Stále som sa považoval za ich strážneho anjela, i keď som vedel, keby vedia pravdu, znenávidia ma. Obrátia sa mi chrbtom. Dúfal som, že všetko pôjde hladko, ale musela sa do toho pripliesť Eve a prezradiť im, že Crowley žije. Ďalšia lož z mojich pier. Predstieral som, že som spálil Crowleyho kosti, ale nestalo sa tak. Nemohol som to urobiť, nie po dohode akú sme uzatvorili. Viem, že nastane deň, keď sa bratia všetko dozvedia. Už slová, ktoré vyslovila Eve im začali nahlodávať dôveru vo mňa.

Bohužiaľ, nakoniec som sa sám odhalil. Nedokázal som držať svoje anjelské ústa zatvorené. Áno, sledoval som ich. Neukázal sa, pretože som nedokázal odpovedať na ich otázky. Zradil som ich. Spolčil sa s démonom najhrubšieho zrna. Jediným cieľom sa pre mňa stala porážka Rafaela. Bažil som po jeho zničení.

Netrvalo im dlho a prišli na to aj sami. Neklamal som im. Priznal som, že je to pravda, ale nechceli ma počúvať. Počuť moje dôvody, prečo som sa tak zachoval. Vrazili mi nôž do chrbta a bol to práve Dean, od ktorého som to najmenej čakal. V kútiku duše, či čo to vlastne mám, som dúfal, že on bude ten kto to pochopí, vypočuje ma a pomôže. Ako veľmi som sa mýlil. Ubehol istý čas a už ma prestalo trápiť, čo si o tom Dean myslí. Išiel som si za svojím cieľom. Menil som sa. Moje vnútro sa delilo na minulého a súčasného Castiela. Minulý upadal do zabudnutia a vlády sa stále viac ujal súčasný, bažiaci po moci. Mal som všetko dôkladne premyslené. Povedal som si, že sa už pred ničím nezastavím, nech to bude čokoľvek. Prestal som cítiť, znovu som bol len anjel, stroj bez citov, ktorý má pred sebou iba svoj cieľ. Stále som neprestával dúfať, že aspoň jedna bytosť tu ostala, ktorá by mi dokázala pomôcť, pochopiť ma a poraziť Rafaela. Všetko sa javilo v poriadku, vypočul ma. Stál za mnou, ale potom . . .

Všetci ma opustili. Prečo to bolo také ťažké pochopiť, že na to aby bol v nebi mier potrebujem poraziť Rafaela? Balthazar, môj dlhoročný priateľ. Aj on sa obrátil proti mne. Spolčil sa s Winchesterovcami, aby ma zastavili. Spravil som všetko čo bolo v mojich silách, aby som ich donútil pochopiť, aby sa do toho nestarali. Musel som siahnuť, až k násiliu, aby sme získali čo potrebujeme. Oni jednoducho nechceli počúvať. Chcel som ich zdržať. Moje minulé ja ma od toho odhováralo, že ma budú nenávidieť ešte viac, ale nepočúval som ho. Potlačil som v mysli jeho hlas a odstránil stanu v Samovej mysli. Bolo to nevyhnutné, aby som získal čas. Vtedy sa znovu objavil Balthazar. Nezvládol som to. Mal som dosť zrady, podrazov. Opovážil sa mi klamať do očí. Uprene na mňa hľadel a z jeho úst znelo jedno klamstvo za druhým. Že ani netuší kto prezradil Winchestrovcom kde som . . . Pche. Klamár. Musel som ho odstrániť. Aj keď všetko kričalo proti. Moje minulé ja, z časti aj moje súčasné, ale nemohol som mu odpustiť túto zrazu. Videl som zdesenie v jeho očiach. Šok a taktiež smútok. No neustúpil som. Prebodol som mu srdce mečom a miestnosťou sa rozľahlo jeho svetlo. Už mi nebude stáť v ceste. Necítil som ľútosť. Necítil som nič. Musel som pomstiť tú zradu.

Teraz je na rade Dean a Sam, ale najskôr musím dokončiť čo som začal. Otvoriť bránu do očistca. Nakoniec som pocítil nutkanie mať všetky duše len pre seba. Nedeliť sa s nikým. Keď som to predostrel Crowleymu, ako som očakával, nebol vôbec nadšený, ale ja som neustúpil, čo ho viedlo, k tomu, aby sa spolčil s Rafaelom. To bola posledná kvapka mojej trpezlivosti. Podstrčil som im falošnú krv. Podarilo sa to. Dosiahol som svoj cieľ. Všetky tie duše. Zmenili ma od základov. Premenili na inú bytosť. Bytosť neskutočnej moci a sily. Už som necítil svoje krídla. Telom mi prúdila sila. Sila všetkých duší z očistca aj pekla. Bol som spokojný, až nad mieru.

Obrátil som sa najskôr ku Crowleymu a Rafaelovi. Nechal som Crowleyho ísť, predsa som mal nejaké plány pre neho. Ale Rafael, bol tam kde som ho chcel mať. Skuvíňal ako pes, žobral, aby som ho nezabíjal, ale ja som čakal len na túto príležitosť. To viete, keď máte moc, boja sa vás. Predtým ma utláčal on, ponižoval, ale dosť. Teraz sa karty obrátili a ja mám navrch. Usmial som sa. Nebol to jeden z tých mojich povestných anjelských úsmevov. Bol to slastný úsmev víťazstva. A vtedy som luskol. Po Rafaelovi ostala len jedna obrovská krvavá škvrna.

Niekde v hĺbke mojej mysle sa znovu ozvalo moje minulé ja, ktoré cítilo ľútosť nad stratou brata. Moje bývalé, anjelské ja, bolo už dávno zabudnuté, aspoň pre mňa. Otočil som sa zoči voči Deanovi a Bobbymu. Obom sa v očiach zračil strach. A potom to začalo. Deanove reči o rodine, že som mu ako brat. To mohol hovoriť môjmu minulému ja, ale nie mne, ja som vedel, že to nemyslí úprimne. Ak by som bol pre neho brat ako to tvrdí, stál by pri mne a pomohol mi, ale nad tým už premýšľať nebudem, nemá to vôbec význam. Z úst mu stále vychádzali slová no ja som ho už nepočúval.

Náhle som zacítil v hrudi bodnutie. Bol to Sam, prebral sa. Moje minulé ja sa potešilo. Vytiahol som meč z mojej hrude a obrátil som sa k nim. Bolo načase povedať im, kto v skutočnosti som. Kým som sa stal. Ostali prekvapení. Nečakali, že z obyčajného anjela, ktorým som bol sa mohol stať Boh.

Nevzdám sa duší. Stali sa mojou súčasťou. Len teraz musím nájsť spôsob ako umlčať moje minulé ja, ktoré mi nedovolí naplno si vychutnávať moju moc. Nepotrvá to dlho, viem to. Nebudem hľadať spasenie. Kto by už spasil Boha. Budú sa mi klaňať. Všetci. Anjeli. Démoni. Aj smrteľníci. Nie som podlý. Vyžadujem len rešpekt, ktorý mnohým chýba. Nezabudnem na Deanovu ustráchanú tvár, ktorý na mňa pozeral, akoby videl zjavenie. Možno som ním bol.

Ale to moje minulé ja. Stále hlodá v mojej mysli. Dúfa, že Dean a ostatní na neho nezanevrú, ale ja to nechcem. Musím potlačiť ten hlas, ktorý ma núti cítiť. Nechcem. Nebudem. Stal sa zo mňa nový pán neba a budú ma poslúchať, inak ich postihne skaza.