Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.

Sila krvi

4 posters

Strana 2 z 2 Previous  1, 2

Goto down

Sila krvi - Stránka 2 Empty Re: Sila krvi

Odoslať  wiktoria Pi december 16, 2011 10:36 am

Janča som rada, že si na moju poviedku nezabudla. Mrzí ma že som ťa nechala dlho čakať ale nejako som na zabudla. teda pokračovala som v písaní po kúskoch ale nedostala som sa k tomu aby som to sem dala. mám pripravené dosť dlhé pokračko tak ho sem dávam, hádam si to ešte niekto prečíta a ja pokračujem v písaní síce len pomalým tempom ale čo už Very Happy

„Nie. to si isto nenechám ujsť.“ odpovedala Dean stále zo smiechom aj keď potom vážnejšie povedala. „A tiež tam budem ak by ti to nevyšlo podľa plánu.“
„Dean nepotrebujem ochranku. Z jedným duchom by som si ešte poradila keby niečo nevyšlo.“
„No dobre však ja len...“ Dean sa zastavil uprostred vety a chytil sa za hlavu „...len pre istotu.“ dokončil vetu, stal zo stoličky a prešiel pár krokov smerom k posteli. Potom si znova chytil hlavu stratil rovnováhu a zvalil sa na posteľ
„Dean, čo sa deje?“ opýtala sa Alex a vyľakane k nemu pribehla.
„Ja... ja neviem.... hrozne ma začala bolieť hlava.“ dostal zo seba Dean ťažko.
„čože? ale ved teraz ti nič nebolo.“
„Ja netuším ale.. bože...“ Dean už nedokázal súvisle hovoriť, oboma rukami si chytil hlavu a zavrel oči.
„Dean, Dean no tak Dean vnímaš ma? Dean!“ kričala na neho Alex, takmer až hystericky ale on nereagoval. Bola zúfalá, lebo netušila čo sa to stalo a čo má robiť. A pritom Dean nebol len taký obyčajný chránenec. Bol pre ňu oveľa dôležitejší.
Keď si uvedomila, že ju vôbec nevníma pozrela sa hore a začala kričať na svoju podarenú rodinu tam hore.
„No tak! Počujete ma niekto?! Naozaj by som potrebovala pomoc. Tak vy banda debilov ozvite sa už niekto konečne, už na to naozaj nemám trpezlivosť!.“ kričala na svojich bratov opäť bez odozvy. Potom to vzdala a vrátila opäť k Deanovi, ktorý už vyzeral pokojnejšie
„Dean, no tak vnímaš ma.“
„hej. Alex neboj sa už to prešlo.“ odpovedal jej Dean zatiaľ čo opatrne posadil.
„určite?“ uisťovala sa Alex.
„áno už mi je dobre.“ zopakoval Dean, aj keď sa s toho čo sa stalo stále len spamätával.
„čo to malo byť?“
„Ja neviem. Toto sa mi ešte nestalo. Ja... myslím, že som niečo videl.“
„Ako to myslíš čo si videl?“
„Ja neviem.“ odpovedal jej Dean a na chvíľu sa odmlčal, snažil sa v hlave si zrovnať čo sa to vlastne stalo a čo videl. Ako to má vlastne opísať? Bolo to pre neho dvojnásobne strašný zážitok, nielenže sa cítil naozaj veľmi zle ale ešte aj to čo videl. Tých pár nejasných zábleskov, bolo pre neho ako nočná mora.
„Niečo ako víziu.“ dostal zo seba keď sa mu podarilo nájsť tie správne slová.
„Víziu? Ako to myslíš? takú víziu ako mával pred časom Sam?“ nechápala Alex.
„Asi niečo také.“
„Ale to nechápem. Ako by si ty mohol mať také vízie? Sam to predsa mával len kvôli Žltoočkovi a keď ste ho zabili tak to u neho prestalo.“
„Ja to takisto nechápem. Spomínam si, že som takú víziu mal len raz a to my poslal Sam aby som ho našiel.“
„Možno to robí znova, teda to asi nie, to by už nedokázal, keďže tie schopnosti už nemá.“ uvažovala Alex.
„Tým si nie som taký istý.“ povedal Dean znepokojene.
„Prečo nie?“
„Preto čo som v tej vízii či čo to bolo videl.“
„čo si videl?“
„Neviem presne. Bolo to veľmi nejasné. Videl som Sama ako vystupoval z auta. Potom som videl ako si odopol náramok a hodil ho na sedadlo. Potom ešte pár zábleskov čo ani neviem čo mali znamenať a to je všetko.“ snažil sa opísať to čo si z vízie pamätal Dean, pretože čím viac sa snažil vybaviť si čo najviac detailov, tým viac to bolo nejasné. Akoby sa mu to nejako vytrácalo z pamäte.
„Počkaj ten náramok čo má blokovať jeho démoskú krv?“ opýtala sa Alex.
„áno presne ten.“
„Prečo by si ho dával dole, keď vie čo sa môže stať?“
„Neviem, ale isto za to môže tá prekliata Ruby. Isto ho znova navádza aby používal svoje schopnosti aj keď vie čo to s ním robí. Možno práve to chce, aby sa zmenil na zlého.“
„Zasa to preháňaš, prečo by Ruby chcela aby bol zlý a práve teraz keď majú spolu dieťa.“
zastávala sa jej znova Alex. Síce Ruby vôbec nedôverovala a už vôbec nie potom ako nedávno videla ako ich vzťah zo Samom funguje, ako je taký zaslepený, že jej kompletne verí a na nič sa nepýta. O tom však Deanovi zatiaľ nechcela hovoriť. Nechcela podporovať jeho podozrenia a rozrušovať ho ešte viac ako už očividne aj tak bol.
„Neviem, možno chce mať kompletne démonskú rodinku a Sam jej do toho nezapadá kým je dobrý.“ odpovedal Dean nahnevane a potom sa rýchlo postavil z postele a bežať ku skrini aby si začal baliť svoje veci pritom ešte dodal.
„Čokoľvek za tým je nemienim tu sedieť a čakať kým sa to stane, musím za ním isť!“
„Dean to nemôžeš nie len tak uprostred noci a navyše tu máme prácu.“snažila sa ho zastaviť Alex
„Nemôžem ho tak nechať.“ trval na svojom Dean zatiaľ čo si narýchlo dával veci do tašky.
„Počuj, najprv sa upokoj. Mali by sme zistiť prečo si tú víziu mal.“ Navrhovala Alex síce tušila, že nebude také ľahké ho presvedčiť aby sa upokojil a trochu triezvo uvažoval. Dean skrátka taký nebol.
„Možno kvôli anjelskej krvi.“ povedal akoby nič.
„čo to s tým má?“
„Tvoj brat ti to nepovedal?“
„Ktorý Cas? Áno povedal, ale prečo by si preto mal vízie?“
„To neviem ale hovoril, že sa to môže nejako prejaviť po čase, tak ako u Sama síce tvrdil, že nevie nič naisto.“
„Sakra! a práve teraz si musia zmiznúť. Práve keď sa tu deje toľko vecí naraz. Mal si pravdu keď si o nich hovoril ako o bande debilov!“
„Alex teraz kašli na anjelov! teraz musíme zistiť čo je zo Samom.“ skríkol na ňu Dean, ako by mu už liezlo na nervy, že odkedy pracujú na prípade v kuse len nadáva na anjelov.
„Dean spamätaj sa! Ako to chceš zisťovať? Zavolať mu o tomto čase a povedať mu: ahoj Sam len chcem vedieť či náhodou znova nepoužívaš svoje schopnosti? Alebo mu tam ráno nabehnúť a spraviť mu scénu?“ zvýšila hlas tentoraz aj Alex.
„Nepovedal by som mu tak na rovinu.“ vysvetľoval Dean
„Aj tak hlavne sa upokoj. Nechaj to na mňa ty s týmto tvojím prístupom to iba viac pokazíš.“
„A čo chceš ty robiť?“
„Pre začiatok mu zavolám a úplne pokojne a sa opýtam či je všetko v poriadku. A keby ti to nestačí môžem sa tam premiestniť a zistiť rovno tam čo sa deje. Je to určite lepšie ako sa tam hnať pár hodím autom možno len tak pre nič a zajtra by sme mohli aj dokončiť ten prípad. No tak Dean nechaj to zatiaľ na mňa.“ navrhla mu Alex, pretože chcela zabrániť ďalším hádkam medzi nimi. Oproti tomu aký si boli kedysi blízky už boli rozhádaní aj tak dosť. Aspoň pokiaľ Alex vedela nebavili sa spolu aj viac ako dva mesiace.
„A myslíš, že keď mu zavoláš hneď ti povie čo sa deje? Myslíš, že keby znova používa tie prekliate schopnosti tak sa ti len tak prizná?“
„To neviem, ale určite skôr ako tebe, keď za nim nabehneš a budeš na neho tlačiť, aby povedal čo sa deje. To by si ho akurát...“ Alex nedopovedala pretože ju zrazu prerušilo hlasné zahrmenie. Hneď na to v izbe zhaslo svetlo, potom počuli ako sa vonku spustil dážď.
„To úžasné už len toto sme potrebovali!“ zanadával Dean.
„Toto hádam nie! zase?“ prekvapila sa Alex, keď si spomenula na búrku čo bola včera.
„To nebude len tak.“
„čo si zasa namýšľaš? V lete sú takéto búrky normálne.“
„áno ja viem, ale v týchto je niečo zlé. Ja to cítim.“
„Dobre, to môžeme riešiť neskôr teraz je najdôležitejší Sam.“
„No dobre tak mu teda zavolám, ak potom budeš spokojný.“ súhlasila síce neochotne Alex a vybrala si z vrecka mobil po chvíli ho však zasa odložila.
„Čo sa deje?“
„Nemám signál. Čo ma v tomto počasí ani neprekvapuje.“
„Ale čo to sa stáva aj anjelom?“ opýtal sa sarkasticky Dean
„áno keď používajú mobily čo vyrobili ľudia.“ odpovedala mu takým istým tónom Alex.
„Tak čo budeme teda robiť?“
„Keby ti poviem, aby sme počkali do rána, alebo kým tá búrka prestane asi by si nesúhlasil však?“
„Vieš že nie. Na to vôbec nemáme čas.“
„Okej.“ povedala Alex tak, že to aj očakávala potom sa mu položila ruku na plece a keď sa Dean spamätal stáli v nejakej miestnosti pričom vonku bolo stále počuť silný dážď
„Kde to sme?“ opýtal prekvapene
„V dome kde bývajú Sam a Ruby.“ odpovedala Alex a pritom sa zamyslela nad tým, že tá búrka sa zase spustila na dosť veľkom území. Začala uvažovať o tom, že by sa mala začať zaujímať o správy o počasí, aby zistila a ako rozsahu to je. Povedala si, že keď sa dostane k počítaču, si to musí overiť.
„Sam býva v takejto chatrči uprostred ničoho?“ prekvapil sa Dean.
„áno, je to dobre ukryté pred svetom.“
„Dobre čo budeme teraz robiť?“
„Vezmem ta naspäť do motela?“
„Nie, najprv chcem vedieť čo je zo Samom.“
„Tak podme. Je tu tma takže asi spia.“ uvažovala Alex.
„Alebo aj tu vypadla elektrina aj tu ak nejakú vôbec majú.“
„áno majú Dean.“ odpovedala dosť nahnevane Alex a Dean na to už radšej nič nepovedal. Postupne si privykol na tmu a začal trochu rozoznávať predmety v miestnosti. Potom prešiel ku dverám o ktorých predpokladal, že vedú spálne.
„Stoj, čo chceš urobiť?“ zastavila ho Alex.
„ísť sa porozprávať z bratom.“
„Teraz? Sú lepšie spôsoby ako ich zobudiť a urobiť tu scénu.“
„Dobre dobre, nebudem robiť nijakú scénu, ale chcem Sama aspoň vidieť.“
„No dobre poďme.“ súhlasila Alex prešla ku dverám spálne a potichu ich otvorila.
Síce bola tma dalo sa rozoznať, že Sam aj Ruby sú tam a spia v objatí ako zamilovaný pár.
„Toto by som radšej nevidel.“ okomentoval to znechutene Dean
„Ale viem, ale buď ticho aby si ich nezobudil.“ pošepkala mu Alex. V tom znova hlasno zahrmelo a zároveň celú miestnosť osvietil blesk. Sam sa na to strhol zo spánku.
„Padáme.“ povedala Alex Deanovi rýchlo ho chytila za ruku a hneď na to zmizli.
„Je tu niekto?“ opýtal Sam, ktorý sa práve prebudil a mal pocit, že tam niekto bol aj keď v tme nebol schopný nikoho vidieť. Pokúsil sa teda zapnúť nočnú lampu, ale v dome kvôli búrke vypadla elektrina.
„No tak je tu niekto?“ zopakoval a vstal z postele prišiel k stolíku a hľadal v zásuvke baterku. Keď ju našiel a zažal ju a poobzeral sa po izbe, ale nikto tam už nebol.
„Čo sa deje?“ opýtala sa Ruby.
„Neviem zobudil som sa a mal som pocit, že tu niekto je.“
„Kto by tu bol? nikto nevie, že tu bývame.“ zamietla Ruby.
„Ja neviem. Idem radšej skontrolovať Dianu.“ odpovedal Sam a vybehol z izby.

Alex a Dean sa vrátili do motela. Kým boli preč našťastie už znova zapli elektrinu, takže aspoň nemuseli byť po tme.
„Prečo si nás vzala naspäť?“ opýtal sa Dean trochu nahnevane.
„Už si videl, že Sam je v poriadku a práve sa zobudil bol by nás videl.“ vysvetľovala mu Alex.
„Ale ja som sa s ním chcel porozprávať.“ namietal Dean.
„Toto nie je vhodná chvíľa Dean.“
„A kedy bude vhodná chvíľa? Keď sa stane to čo som videl? Alebo keď prejde na stranu zla?“
„Nepreháňaj to sa nestane.“
„Nebol by som si taký istý, keď má pri sebe tú démoskú potvoru.“
„Veď presne o to ide.“
„Nerozumiem.“
„Preto nebola vhodná chvíľa na rozhovor s ním. Pretože tam bola Ruby.“ snažila sa mu vysvetliť Alex ale Dean ju vôbec nenechal dopovedať.
„Tej suke by som tiež mal čo povedať.“ vykríkol nahnevane Dean a Alex si vedela celkom presne predstaviť, čo by jej povedal a že ona by si to tiež nenechala a takisto ani Sam a radšej si ani nepredstavovala, ako by celá takáto hádka dopadla.
„A to je ďalší dôvod prečo som ťa odtiaľ radšej vzala preč.“ pokračovala vo vysvetľovaní ale Dean je znova skočil do reči.
„stále sa jej chceš zastávať?“ vykríkol na ňu
„Nie nechcem sa jej zastávať a vôbec nie som na jej strane ako si myslíš!“ vykríkla tentoraz už aj Alex, keďže ju takéto Deanovi správanie dokázalo poriadne vytočiť.
„Naozaj? Ved si ju pomáhala zachrániť pred anjelmi.“ povedal Dean čím chcel ukázať na to, že je na Rubynej strane. Síce to tak nebolo a Alex mala úplne iné dôvody pre ktoré jej vtedy pomáhala. To ale nikomu nepovedala.
„Ak ti nedošlo chránila som Samovu dcéru a nie Ruby!“ bránila sa.
„Tá je taká istá.“ odsúdil ju okamžite Dean.
„Nie to nie je! Je to nevinné dieťa, ktoré za nič nemôže, ktoré si nezaslúžilo, aby ho zabili skôr ako sa vôbec narodilo!“ vykríkla na neho Alex, ktorej akurát došla trpezlivosť nech sa akokoľvek snažila ostať pokojná.
„Prečo ti tak záleží na cudzom decku? Pokiaľ viem ani nemáš deti veľmi v láske.“
„Lebo so mnou to bolo takisto. Takisto ma mohli anjeli chcieť odstrániť len preto, že môj otec bol jedným z nich. V starých príbehoch, ktoré som čítala deti anjelov pokladali za zlo a zabíjali ich. Mala som teda šťastie, že sa rozhodli nechať mňa aj mamu na pokoji.“ vysvetlila svoje skutočné dôvody Alex. Nikdy o tom s nikým nehovorila ale teraz bolo potrebné to povedať. Dean musel pochopiť, že nie je na Rubynej strane a už vôbec nie je jej priateľka ako to vyzeralo, že si Dean myslel. Vtedy Dean stíchol a viac sa nehádal. Pochopil prečo Alex síce také sympatie k Rubynej dcére. Prečo tak riskovala a šla proti svojej vlastnej rodine, aby ju zachránila aj keď to znamenalo chrániť démonku a nechať Sama aby s ňou odišiel. Ale aj keď chápal Alexine sympatie k tej malej, on nič také k nej cítiť nedokáže, hoci je to jeho neter.
„Ale toto je niečo iné. Ty si dobrá a naopak to decko...“ prehovoril nakoniec tentoraz ho však prerušila Alex.
„To nemôžeš vedieť. Nevieme čo z nej vyrastie, ale zaslúži si dostať šancu.“ presviedčala ho, ale keďže videla, že ho nepresvedčí zmenila radšej tému.
„Dobre nechajme to, To čo som sa ti snažila povedať je, že by nebolo dobré keby sme tam ostali a urobil by si Samovi scénu, pripadne urážal Ruby.“
„Ale..“ chcel niečo povedať Dean. Alex ho však už nenechala aby znova namietal. Takto to predsa nepovie do rána pomyslela si.
„Nechaj ma to dopovedať dobre?“ opýtala sa. Dean len prikývol a tak pokračovala.
„súhlasím, že by si sa mal zo Samom porozprávať, ale pokojne a bez hádok. Tiež by to malo byť keď budete sami bez Ruby, pretože pri nej by nechcel hovoriť, prípadne by mu v tom bránila. Alebo ešte horšie by si ju urážal Sam by ju bránil a ktovie ako by to dopadlo. Teraz to už nechaj tak a sľubujem, že zajtra ti Sama dovediem priamo sem aby ste sa mohli porozprávať.“
„Dobre, súhlasím. Asi máš pravdu.“ súhlasil nakoniec Dean. „Ak ho Ruby navádza na niečo zlé tak by pred ňou nechcel hovoriť, ale keď bude bez nej možno z neho niečo dostanem.“
„Vidíš presne to sa ti snažím už od kedy povedať.“ usmiala sa Alex.

„Alex čo to má znamenať? Musím sa vrátiť, nemôžem nechať Dianu samu.“ vykríkol Sam keď sa zrazu ocitol v neznámej motelovej izbe.
„Chvíľu vydrží aj tak ešte spala a ešte má aj matku. Teraz sa musíš porozprávať z Deanom.“ prešla nakoniec priamo k veci.
„A to preto si ma musela takto uniesť? To nefungujú telefóny?“ opýtal sa nahnevane.
„Neuniesla som ťa.“
„Aha takže nie. Takže to, že si sa tam z ničoho nič zjavila, bez jediného slova ma chytila a premiestila sem nie je únos?“
„Môžeš kedykoľvek odisť.“ usmiala sa Alex.
„Áno jasné hlavne, že som ani neviem kde a ani neviem ako ďaleko od domu.“ vyčítal jej Sam očividne dosť nahnevane. Čo si Alex všimla nikdy sa k nej tak nesprával. Dean bol iný prípad, ale Sam ten nikdy. Sam bol vždy ten milší a pokojnejší brat. V tom si spomenula na Deanovu vízu a okamžite pozrela na Samovu ruku. Našťastie náramok stále mal, takže síce bol nahnevaný, bol to on a nebol ovládaný démonskou krvou. Na druhej strane na to mal právo, veď keď sa to tak vezme, naozaj ho uniesla. Nemala však veľmi na výber, keďže Dean jej hneď ráno volal a naliehal na ňu, aby mu priviedla Sama, lebo inak za ním pôjde sám. Tvrdil, že kvôli tomu nemohol celú noc spať. Alex mu teda sľúbila, že príde čo najskôr a už aj so Samom. Síce keď tam sa tam premiestnili Dean v izbe nebol. Alex len dúfala, že už nešiel za Samom. Ved ani presne nevedel kde s Ruby bývajú.
„V poriadku. Upokoj sa hneď ťa vezmem naspäť, ale najprv sa porozprávaj s Deanom mate si toho veľa vysvetliť.“ povedala mu nakoniec.
„Ale ty to nechápeš, mi si nemáme čo povedať. Nie som to ja kto s ním nechce hovoriť. To on prerušil kontakt so mnou už pár dní potom ako sa narodila Diana.“ vysvetľoval Sam.
„áno ja viem. Ale teraz ma on sám po teba poslal.“
„Okej tak sa s ním porozprávam, kde teda je?“
„To neviem mal by tu byť. Dúfam že ne...“
„Dúfaš že čo?“ opýtal sa Sam.
„Dúfam, že ta nešiel hľadať.“ dokončila Alex. Vtedy sa však otvorili dvere a vošiel Dean.
„Kde si bol? Naliehaš na mňa aby som ti okamžite priviedla Sama a potom si zmizneš.“ vyčítala mu Alex.
„Bol som sa najesť.“ vysvetlil Dean potom ja pozrel na Sama. Síce nie nie práve pohľadom, ktorý by naznačoval, že ho rád vidí.
„Ahoj Sam.“ pozdravil ho. Sam nepovedal nič len prikývol.
„Dobre tak vás teda nechám samých porozprávajte sa a nieže sa pobijete.“ prerušila ich Alex a síce to aby sa nepobili povedala tónom, ako by žartovala v ich prípade to myslela vážne.
„A ty niekam ideš? Hovorila si, že ma potom vezmeš naspäť.“ opýtal sa Sam.
„Neboj sa kým sa porozprávate, vybavím to a vrátim sa.“
„A kam to vlastne ideš?“ opýtal sa tentoraz Dean.
„Idem sa zahrať na Jennifer Love Hewitt.“ povedala Alex zo smiechom.
„Ale hovoril som, že pôjdem s tebou.“ protestoval Dean.
„Neboj sa ja to zvládnem aj sama.“ usmiala sa Alex a potom zmizla.
„o čom to hovorila?“ opýtal sa Sam, keďže vôbec nechápal o čo sa jedná, síce si všimol, že za ten čas čo spolu Dean a Alex pracujú na prípade sa a on je preč sa nejako zblížili a už sa vôbec nehádajú, dokonca spolu aj žartujú. Trochu sa tomu potešil ak už neodpustí jemu aspoň sa zmieril z Alex a on sa už nebude musieť o neho báť, keď je teraz od neho tak ďaleko a Dean je sám.
„To by bolo nadlho a my teraz máme dôležitejšie témy na rozhovor.“ začal priamo Dean, bez toho aby mu hovoril o tom na čom práve z Alex pracovali. Za starých čias by sa isto na takom prípade spolu zabávali, ale teraz nemal vôbec náladu s ním hovoriť o nejakom šialenom duchovi, bolo toľko iných vecí čo mu chcel povedať až nevedel keď začať.
„Tak čo sa deje také dôležité, že si porušil slovo, že ma už nechceš ani vidieť. A dokonca si presvedčil Alex aby ma sem nasilu priviedla.“ začal nakoniec Sam keď Dean stále mlčať.
„Ja som nechcel aby ťa priviedla.“ odpovedal mu Dean akoby mu bolo všetko jedno.
„Takže si so mnou ani nechcel hovoriť a to bol Alexin nápad? O čom vlastne ide?“
„Ja s tebou chcem hovoriť, ale ja som chcel za tebou priamo isť lenže Alex nechcela aby som sa za tebou trepal cez polovicu krajiny a aby som sa stretol s tou tvojou manželkou alebo čo ti to je.“ začal vysvetľovať Dean a pri zmienke o manželke nemohol zakryť znechutenie.
„Nevzali sme sa ak sa na to pýtaš.“ odpovedal mu Sam podráždene, keď si všimol, že by znova chcel urážať Ruby
„No ešteže, to sa mi uľavilo.“ vydýchol si Dean a potom sa odmlčal. Mal na pamäti Alexine slová a nechcel sa znova začať hádať kvôli Ruby.
„Dobre Dean na rovinu o čo teda ide?“ opäť ho prerušil Sam stále viac netrpezlivo.
„Dobre, tak na rovinu. Sammy, chcem vedieť či znova používaš svoje démonské schopnosti.“ prešiel Dean priamo k veci
„čože?!“ Vykríkol prekvapene Sam.
„Počul si ma.“
„čo ti to napadlo samozrejme, že nie!“
„Sí si tým istý?“
„Pravdaže som si istý. Nemyslíš, že keby som to robil vedel by som o tom?“
„To ja neviem.“
„Nechápem čo si si to zasa vymyslel. Kde si prišiel na to, že by som to robil?“
„Ja som si to nevymyslel. ja som to videl!“ vykríkol na neho Dean nahnevane pretože mal pocit akoby mu Sam klamal do očí.
„čože? Ako si to mohol vidieť ved ja som nič také...“ vykríkol Sam potom ale zastal v polovici vety akoby sa nad niečím zamyslel a opýtal sa už pokojnejšie.
„Dean čo sa to vlastne s tebou deje?“
„Včera som mal víziu a videl som ako si si dal dole náramok a používal svoje schopnosti.“ vysvetlili Dean
„ako si mohol mať víziu?“
„Ja neviem, ale skrátka som ju mal.“
„To čo ty nazývaš víziou bol určite len nejaký tvoj paranoidný sen! Ktoviečo si namýšľaš, že robím pretože žijem z Ruby!“ vykríkol nahnevane Sam. Toto už bol vrchol dotiahol ho sem aby ho z ktovie čoho obviňoval. Bol u Deana zvyknutý na čokoľvek ale toto už bolo priveľa.
„Nebol to sen!“ skríkol Dean
„Ako si môžeš byť taký istý?“
„Lebo keď sa to stalo nespal som. Alex ti to môže potvrdiť, lebo vtedy bola so mnou. Bolo to také ako keď si mával vízie ty. Začala ma bolieť hlava a potom som videl zopár zábleskov a videl som teba.“
„ale to je nemožné. nemôžeš mať také vízie len tak, tak to nefunguje. Vieš, že ja som ich mal kvôli svojej krvi.“ vysvetľoval Sam, ktorý skrátka Deanovým slovám nemohol uveriť. Potom sa však zastavil. Dean by si predsa také niečo nevymyslel. Aký by malo zmysel vymýšľať si, že mal víziu? Pozrel sa na neho prísnym pohľadom a opýtal.
„Dean, je niečo o čom neviem. Niečo čo si mi zabudol povedať?“
„Mám Casovu krv.“ odpovedal Dean akoby nič Sam tam ostal len stáť len tak bez jediného slova tak Dean pokračoval
„Myslím si, že som tú víziu mal práve preto. Síce neviem nič naisto pretože všetci anjeli niekam zmizli Cas mi to teda nemôže potvrdiť.“
„Ale ja to nechápem. Ako môžeš mať jeho krv?“ prehovoril konečne Sam.
„To ani ja ale tak mi to Cas pre rokom povedal. Vraj to urobil, keď ma vytiahol z pekla.“ vysvetlil Dean.
„Takže to vieš viac ako rok a nič si mi nepovedal?“ začal mu vyčítať Sam.
„Ani ty si mi nepovedal o démonskej krvi hneď ako si to zistil, musel som sa to dozvedieť z iného zdroja.“ vrátil mu to Sam.
„Ale to bolo iné!“
„Nie je to to isté. Ale o to teraz vôbec nejde. Hovorím ti to len preto, že už viem čo robíš tak to nemusíš popierať. Chcem len vedieť prečo. Prečo to zasa robíš aj potom koľko problémov si už kvôli tým schopnostiam mal. Je to kvôli Ruby však? To ona ťa na to nahovára.“ zmenil tému Dean a okamžite začal Sama obviňovať. To Sama už naozaj naštvalo.
„Dean koľko krát ti to mám povedať?! Ja nič také nerobím!“ vykríkol na neho potom si vyhrnul rukáv a ukázal mu náramok.
„Vidíš?! Stále ho mám a nikdy by som ho nedal dole.“ pokračoval nahnevane a Dean len bez slova pozeral
„A už vôbec nie teraz keď som otcom. Posledné čo by som chcel je ublížiť dcérke, alebo Ruby.“
„No super Samy fakt úžasné, že tej prekliatej démonke a vášmu decku nechceš ublížil a čo ja? ja už na zozname nie som?“ vykríkol urazený Dean.
„Pravdaže ani tebe nechcem ublížiť Dean ani Alex, otcovi, Bobbymu vôbec nikomu a neurobím to! Už nikdy nebudem používať tie prekliate schopnosti. Nezáleží na to čo si videl. Nikdy si ho nedám dole!“ presviedčal ho Sam. A Dean mu takmer aj uveril ale stále nedokázal vymazať z hlavy obraz z nej vízie. Stále ho mal pred očami a bol presvedčený, že aj ak to Sam ešte neurobil tak sa to ešte len stane. Sam mával vízie aj o tom čo sa len malo stať tak mohol mať aj on.
„Dobre, Sam verím ti ale to, že si to nespravil, neznamená, že sa to nestane. Možno som videl budúcnosť a len sa to stane.“ povedal nakoniec.
„Ja vôbec nemám v úmysle to urobiť a nikto ma k tomu nenahovára ani Ruby tak mi v tom ver.“
„Okej verím ti ale aj tak buď opatrný.“
„Som rád, sa o mňa stále bojíš.“ usmial sa Sam.
„Stále si môj brat aj napriek tomu aké blbosti robíš.“

Alex práve dohovorila z duchom Richarda Smitha, miestneho blázna ktorý aj po smrti stále strašil ľudí na ulici pred svojím domom. Bol to skutočne náročný rozhovor, pretože Alex nebola trénovaná na vyjednávanie z bláznami a už vôbec z mŕtvymi, ktorý ktorý strašia v bielej plachte. Keď sa jej ten duch zjavil, skoro spadla z nôh od smiechu, ale nakoniec sa udržala a snažila sa byť vážna. Rozprávala sa s ním asi hodinu a nič nezaberalo. Smith stále opakoval, že je to jeho dom a môže si v ňom robiť čo chce. Občas hovoril úplne nesúvisle čo u psychicky narušených ľudí a zrejme aj duchov bolo normálne. Nakoniec ho Alex presvedčila tým, že mu povedala, že je anjel. Potom mu povedala, že sú aj iný anjeli a nebo. Že vie, že on nič zlé neurobil a nikomu neublížil, tak sa nemá čoho báť a môže pokojne prejsť na druhú stranu. Že mu tam bude lepšie. Uvedomovala si, že bolo dosť veci, ktoré si len vymyslela a prikrášlila, ale hovoriť mu o tom aký anjeli v skutočnosti sú by nemalo zmysel a isto by ho to neupokojilo. Ani to, že ona vôbec nevedela aké je nebo a ako sa tam majú duše, ktoré sa tam dostanú ani to či sa tam tento dostane. To však bolo jedno šlo o to aby uveril a on uveril. Jej ľudská časť jej v tom tiež pomohla. Ako anjel by nemohla klamať. Smith však nakoniec prešiel na druhú stranu a vyzeral naozaj spokojný, takže s toho mala nakoniec dobrý pocit. Keď už odišiel a ona tam ostala sama, teda aspoň si to myslela, zrazu za sebou zacítila prievan.
„Richard si to ty? Myslela som, že si odišiel.“ opýtala sa mysliac si, že ten duch sa z nejakého dôvodu vrátil. Potom sa otočila a uvidela pred sebou stáť úplne neznámeho muža. Celkom sympatického štyridsiatnika s tmavšími blond vlasmi a prenikavo modrými očami. Až neprirodzene modrými aké doteraz videla len pár krát. Napríklad u jej dvoch najobľúbenejších bratov Natea a Casa.
„Kto si?“ opýtala sa.
„Michael.“ odpovedal stroho.
„Archanjel Michael?“ opýtala sa prekvapene. On len bez slova prikývol. Alex ostala takmer paralyzovaná od šoku. Za celé tie roky čo pracuje pre anjelov. Anjelov s ktorými sa stretla by zrátala ma prstoch. Pravých anjelov, strážnych anjelov ako Nick a ostatní k nim nerátala. A nikdy sa nestretla z nikým vyššie postaveným a už vôbec nie z archanjelom. Nevedela čo má robiť ani čo si má o tom myslieť. Rýchlo sa však spamätala a snažila sa zakryť rozpaky aj keď netušila či to aj tak nevedel.
„Teda samotný archanjel Michael aká česť.“ prehovorila nakoniec svojím typickým tónom ako sa zvykla baviť z anjelmi teda zo štipkou irónie a pohŕdania.
„Keď som vás volala stačil by mi aj niekto nižšie postavený, ale keď už si tu tak mi konečne vysvetlíš čo sa to deje. Začni tým kde sú Nathaniel a Cas.“ pokračovala.
„Bojujú vo vojne.“ odpovedal stroho Michael. Jasné Alex mohla čakať, že ani od neho sa nedočká priamej odpovede. Anjeli sú asi na priame odpovede alergický, ako by povedal Dean.
„a ty čo? Nie si náhodou ich veliteľ? Nemal by si bojovať s nimi.“
„Hneď sa tam vrátim. Prišiel som po teba. Musíš isť so mnou budeme ťa potrebovať.“ povedal priamo Michael.
„Mňa? Ja nie som vojak.“ prekvapila sa Alex.
„Aj tak ťa potrebujeme. Aj pre teba máme úlohu si jedna s nás. Tak poď so mnou.“ dokončil Michael a natiahol ruku aby sa jej dotkol. Alex však vedela čo znamená tak ho okamžite zastavila.
„Hej hej, počkaj nikam s tebou nepôjdem, len pre pretože si to povedal. Tiež mám dôležitú prácu, nemôžem len tak zmiznúť.“
„Akú prácu posielať duchov do svetla? To nie práca pre anjela, máme teraz dôležitejšie veci.“
„Ten duch to bola len taká bokovka. Som strážny anjel mám na starosti chránencov.“ vysvetľovala Alex.
„Nathaniel sa za žiadnym neposlal.“
„Posledné mesiace nie ako by aj keď sa ani neukázal. Ale stále chránim Deana Winchestera, a keď som Natea naposledy videla tvrdil, že Dean je priorita, že ho nemám spustiť z oči, tak to aj robím. Sľúbila som mu, že sa hneď vrátim. A nie som ako vy nemôžem sa len tak bez vysvetlenia stratiť.“ vysvetľovala Alex.
„Dobre teda. Počul som, že si tvrdohlavá a robíš si čo chceš. Tolerujem ti to len preto, že si s časti človek.“
„Hej, hej to som už koľkokrát počula, akokoľvek.“ odpovedala Alex znechutene, Archanjel či nie všetci sú rovnaký pomyslela si.
„Ale buď opatrná rozhodujúci boj môže byť každú chvíľu. Ochránili by sme ta ak by si šla so mnou ale teraz si na to sama.“
„Okej akoby to bolo niečo nové, už mesiace som na všetko sama, odkedy ste sa všetci vyparili zo zeme.“
„Máme dôležitejšie problémy ako sa motať tu medzi týmito bezsrstými opicami.“
„No tak to ti pekne ďakujem.“ urazila sa Alex.
„Vieš, že teba som nemyslel. Nikto z nás ťa neberie ako človeka. Si naša sestra, jedna z nás.“ vysvetlil Michael.
„Alečo to je milé.“ zasmiala sa
„Tak či tak na toto nemám čas. Až zmeníš názor a budeš pripravená s nami isť tak vieš kam isť a ako nás zavolať.“ odpovedal Michael a už ho nebolo.
„áno viem, len či sa aj ozvete.“ povedala si Alex viac menej len pre seba. Toto stretnutie ju akurát poriadne naštvalo. Anjeli ju asi nikdy neprestanú takto vytáčať, teda darí sa im to stále viac. Spomínala si na obdobie pred siedmimi rokmi, keď ešte len začínala. Vtedy bolo všetko také jednoduché. Jediný anjel ktorého zo začiatku poznala bol Nate. Mala len chrániť vybraných ľudí. Nešlo o život a už vôbec nie o osud celej planéty. To je však už minulosť povedala si, teraz všetko inak a pravdepodobne už ani nemôže ani len snívať o tom, že by sa vrátila k pokojnejšiemu životu. Bude môcť byť rada ak to všetko prežije a takisto aj osoby na ktorých jej záleží. Čí už sú to anjeli alebo ako ľudia ako napríklad Dean. Ochrániť jeho je priorita. Nie len preto, že to povedal Nate. Pre Alex je to osobná záležitosť. Už nikdy nedopustiť aby Deanovi niekto ublížiť. Pri myšlienke na Deana sa vrátila zasa do prítomnosti. Dean aj so Samom ju predsa čakajú v moteli. Okamžite sa tam premiestnila
„Ahojte chlapci. Dúfam, že neruším.“ prihovorila sa im.
„Nie, vôbec, nie.“ prehovoril ako prvý Dean keď zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu.
„Nepobili ste sa?“ opýtala sa Alex tak na polovicu vážne a zároveň z úsmevom.
„Nie neboj sa.“ pridal sa pre zmenu aj Sam.
„Tak to som rada. Som na vás hrdá, že sa dokážete aj rozumne porozprávať bez toho aby ste si skočili do vlasov.“ usmiala sa Alex.
„A čo ten duch?“ okamžite zmenil tému Dean, akoby nechcel hovoriť o tom, čo sa stalo kým bola Alex preč.
„No pokecali sme si a prešiel na druhú stranu.“
„Len tak?“
„áno, vravela som ti, bol to len neškodný blázon.“
„Takže neboli žiadne komplikácie?“
„Nie.“
„Tak prečo sa mi zdáš, že si nahnevaná?“ zaujímal sa stále Dean.
„To nie kvôli nemu.“ odsekla Alex. Netušila, že na nej tak vidno aká nahnevaná. Dúfala, že to dokáže zakryť, pretože nemienila chlapcom hovoriť čo sa stalo. Aj keď teraz keď si to už Dean všimol, musí to povedať. Keď sa o nej dozvedeli celú pravdu sľúbila im že už nebude viac klamať a naozaj to chcela dodržať.
„Tak čo ta tak naštvalo?“ zaujímal sa naďalej Dean.
„Michael.“ odpovedala priamo Alex ešte viac nahnevane.
„Aký Michael?“ nechápal Dean.
„Aký ? Môj veľký brat Michael. Veliteľ celej prekliatej anjelskej armády, ktorý si myslí že, preto kto je si môže robiť chce a rozkazovať komu chce.“
„Archanjel Michael?“ opýtal sa prekvapene Sam
„áno presne ten,“
„čo ty s ním máš?“ opýtal sa Dean
„vôbec nič! On len mal tu drzosť prísť za mnou do toho domu a chcieť odo mňa aby som s ním odišla. Len tak bez slova a bez vysvetlenia. Len tak po tých mesiacoch čo na mňa kašlali nech som im akokoľvek prosila o pomoc, sa tu objaví sám veľký Michael a myslí si, že ho budem na slovo poslúchať a bez otázok. Zrejme si ma mýli s tou bandou debilov ktorej šéfuje.“ dostala zo seba nahnevane Alex
„čo si mu povedala?“ opýtal sa Dean
„Že s nim nikam nejdem a že nie som ako oni a nezmiznem len tak bez slova, keď tu mám niečo začaté a nech ide niekam a dá mi pokoj.“
Dean na to neodpovedal len sa uškrnul na znak toho, že s ňou súhlasí a on by urobil to isté. Sama naopak Alexino správanie prekvapilo tak sa opýtal.
„Ako môžeš pre nich pracovať keď ich ich tak neznášaš?“
„Nepracujem pre nich spolupracujem s nimi a to je rozdiel. Nikdy nikomu z nich
nedovolím aby mi rozkazovali. Prácu si vyberám sama a všeobecne si robím čo chcem. Nie som ako oni bez slobodnej vôle. Síce niekedy na to niektorý zabúdajú aj keď nie je pravda, že by som ich neznášala. Sú to moji bratia a mám ich svojim spôsobom rada. Len ma vždy vedia poriadne vytočiť.“ vysvetlila mu obšírne Alex a bola by zrejme ešte pokračovala keby ju Dean neprerušil.
„No dobre upokoj sa. Viem, že by si na nich dokázala nadávať ešte hodiny, ale myslím, že Sam chce ísť domov.“ povedal jej z úsmevom. Alex sa na pár sekúnd odmlčala a potom prehovorila už pokojnejšie.
„Ah áno jasné. Takže ste si to vysvetlili?“
„Áno vysvetlil som Deanovi, že nech čokoľvek videl, nepoužívam tie prekliate schopnosti a ani nemienim.“ odpovedal Sam a pritom si z Deanom vymenili pohľady.
„To som len rada. Tak podme.“ súhlasila Alex postavila sa a prešla k Samovi.
„Počkajte ešte.“ zastavil ju ešte Dean. „Ja len... Sammy nechcem sa hádať a nebyť s tebou v kontakte.“
„čo teda odo mňa chceš? Vieš že sa nevrátim. Mám teraz iný život.“ zamietol okamžite Sam. Síce z bratom prežili aj dobré časy vrátiť k loveniu s ním neplánovať. Bol spokojný s tým ako žil síce to nebolo ideálne, ale bolo to niečo po čom vždy túžil. Chcel pokojný život z milovanou ženou a dcérkou. Ich život nebol práve pokojný a už vôbec nie obyčajný, ale bolo to viac ako dúfal, že niekedy bude mať.
„To od teba nežiadam. Budem sa snažiť to rešpektovať, síce sa s tým nikdy nezmierim. Chcem len aby sme sa občas stretli a zavolali si. Chcem vedieť ako žiješ čo máš nové.“ vysvetlil Dean.
„Chceš ma kontrolovať?“
„Nie to vôbec nie. Chcem len byť s kontakte zo svojim bratom. Je to niečo zlé?“
„Nie vôbec nie. Zavolaj mi Dean, kedykoľvek a aj ja ti zavolám. Vieš, že ja som sa nikdy nechcel hádať.“
„Jasné, chcel si aby sme boli šťastná rodinka aj s tvojou démonskou ženou a dcérou. Ale prepáč Sammy to sa nikdy nestane.“
„To ani nečakám. To čo navrhuješ bude stačiť.“ súhlasil Sam. Napriek všetkému mal s toho čo sa stalo dobrý pocit. Aspoň trochu sa zmierili a dúfal, že Dean dodrží čo teraz povedal a ostane v kontakte. Pozrel sa na Alex a povedal.
„Tak podme.“
„Jasné. Dean za chvíľu sa vrátim.“ súhlasila Alex potom chytila Sama za ruku a zmizli.
wiktoria
wiktoria
obyčajný človek
obyčajný človek

Počet príspevkov : 23
Join date : 29.07.2011
Age : 35
Bydlisko : Kúsok pri Leviciach

Návrat hore Goto down

Sila krvi - Stránka 2 Empty Re: Sila krvi

Odoslať  janča Po december 19, 2011 1:31 am

Díky za pokračování, líbilo se mi - to čekání se vyplatilo. Very Happy
janča
janča
obyčajný človek
obyčajný človek

Počet príspevkov : 24
Join date : 02.08.2011
Age : 34
Bydlisko : Vysočina

Návrat hore Goto down

Sila krvi - Stránka 2 Empty Re: Sila krvi

Odoslať  janča Po február 20, 2012 11:13 pm

A kdy bude další pokráčko? Very Happy
janča
janča
obyčajný človek
obyčajný človek

Počet príspevkov : 24
Join date : 02.08.2011
Age : 34
Bydlisko : Vysočina

Návrat hore Goto down

Sila krvi - Stránka 2 Empty Re: Sila krvi

Odoslať  janča Ut júl 03, 2012 12:57 am

Čekám, čekám a pokráčko nikde. Smile
janča
janča
obyčajný človek
obyčajný človek

Počet príspevkov : 24
Join date : 02.08.2011
Age : 34
Bydlisko : Vysočina

Návrat hore Goto down

Sila krvi - Stránka 2 Empty Re: Sila krvi

Odoslať  Sponsored content


Sponsored content


Návrat hore Goto down

Strana 2 z 2 Previous  1, 2

Návrat hore


 
Povolenie tohoto fóra:
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.